Ella Uhrovičová

V noci vyzerá náš svet z okna vlaku ako cintorín. Hrobové ticho. Dediny a mestá sú vysvietenými hrobmi a my, my sme živé mŕtvoly snažiace sa uniknúť z pazúrov smrti. Zubami-nechtami sa škriabeme z rakiev a pritom...

Po prečítaní druhej ukážky som začala mať slzy na krajíčku. Štípali ma oči a taký kŕčovitý úsmev, aký sa v tom momente vynímal na mojej tvári, by ste hľadali dlho. Kto sformuloval...

Sedím v autobuse. Moja hlava sa snaží spracovať všetko, čo MUSÍM urobiť po vystúpení z tohto pekelného stroja. Vodič si to razí prázdnou cestou. Na uchu má telefón a niekomu nezmyselne nadáva. Obraz...

Sme ľudia. Zvláštne tvory obývajúce túto Zem, ktoré si myslia, že sú stredobodom vesmíru. Hej, presne to sme my. Nahliadnuc na nás s odstupom, okamžite konštatujem, že sme jedinečný druh. Druh...

Byť spokojný  znamená častokrát sa uspokojiť s nedokonalosťou, a to nás núti stagnovať. Nehýbať sa ďalej. Mám toto a to mi stačí. Nepotrebujem viac. Načo? Veď už som spokojná. Nemám to na ľuďoch...