Komunita veriacich mi vytvorila v Amerike druhý domov.

Rozhovor s naším bývalým študentom Jakubom Ševčíkom o jeho ceste za športom a štúdiom v USA.

Pre mnohých slovenských študentov je predstava štúdia v zahraničí snom, ktorý sa len málokedy stane skutočnosťou. Avšak niektorí z nich prekonajú prekážky a vyberú sa na cestu za vzdelaním a športom mimo domov. Rozprávali sme sa s Jakubom Ševčíkom, naším bývalým študentom, ktorý sa aktuálne venuje štúdiu a tenisu v USA. V rozhovore nám prezradil, čo ho motivovalo, aké výzvy ho čakali a ako vyzerá život študenta-tenistu v Amerike.

• Čo ťa priviedlo k tenisu?

K tenisu som dostal tak, že tatino hrával nejaké amatérske turnaje. Chodieval som s ním a vtedy ma to  uchvátilo. Ešte si pamätám, ako som hrával s takou malou raketkou.  Takto som sa dostal k tenisu.

• Mal si už ako dieťa sen stať sa tenistom?

Áno, mal. Veľmi ma taktiež baví investovanie a financie, toto je to, čo by som chcel ja robiť. Tenis hrám od šiestich rokov a vždy som chcel byť profesionálny tenista. Roky prišli a beriem to realistickejšie, pozerám sa  na to trošku s rozumom.  Vidím, že to by som potreboval hrať iný level tenisu, aby som mohol byť profesionál. Teraz sa na tenis pozerám tak, že ho beriem ako  prostriedok, aby som dostal super štúdium a mohol pokračovať vo svojej kariére, ktorú som si naplánoval.

• Čo ťa viedlo ísť študovať do Ameriky?

Študujem  na Univerzite of South Carolina Sumter. Amerika poskytuje spojenie športu a štúdia dokopy. Toto bola pre mňa jediná možnosť, keďže som chcel pokračovať aj v jednom, aj v druhom. Napríklad na Slovensku, keď ideš na vysokú, tak buď sa sústredíš čisto len na školu, alebo sa ideš profesionálne venovať športu. To som ja rozdeľovať nechcel. V Amerike môžem využiť šport a tak isto aj štúdium, mám športové štipendiá. V Amerike máš oveľa lacnejšie štúdium, ako keby si išiel na Slovensko študovať čisto len vysokú bez športu.

• Aké rozdiely sú medzi tréningami v USA a na Slovensku?

V športe ideš ako tím, nie ako jednotlivec. Ťaháš sa spolu s tímom. Toto je jeden  obrovský rozdiel  oproti Slovensku.  Lebo tenis je veľmi individuálny šport. Na Slovensku, keď trénuješ, staráš sa len sám o seba. Tu ako kolektív sa podporujeme navzájom, mám oveľa väčšiu motiváciu a je to úplne parádne spolupracovať v tíme.

• Bola angličtina pre teba výzvou, keď si začal študovať?

Zo začiatku to bolo náročnejšie, kým som sa do toho dostal. Samozrejme, je to úplne niečo iné, ako prísť zo strednej školy, kde som sa učil po slovensky a zrazu „bum“ angličtina. Spolužiakom normálne rozumiem, ale akonáhle má niekto nejaký prízvuk alebo rozpráva rýchlo, je to ťažké. Máme v tíme jedného chalana z Austrálie a naňho stále pozerám, že čo mi chce povedať. Som tu taký jedináčik, lebo tu nie sú Slováci a ani Česi. Ale určite mi prospieva, že som len v čistom anglickom prostredí. Zo začiatku som si musel nahrávať aj vyučovacie hodiny, aby som to všetko stíhal. Jeden profesor z psychológie rozprával tak rýchlo, že to bolo neskutočné. Prvý mesiac som mu ledva rozumel. Takže to trošku trvalo, kým som sa prispôsobil. Brali na mňa určite aj ohľad. Profesori sú veľmi milí, chcú, aby si uspel, nezhadzujú ťa tu. Hľadáte spoločnú cestu ako uspieť.

• Ako vyzerá tvoj tréningový režim?

Tréningy máme každý deň a niekedy aj cez víkend. Potom je vlastne tréningová jednotka na tenisovom kurte. Taktiež mávame štyrikrát do týždňa posilku a behanie.

• Ako máš riešené ubytovanie?

Prvý rok som býval v takom apartmáne s dvomi Švédmi a jedným chalanom z Ekvádoru. Odtiaľ máme veľmi pekné zážitky, také srandičky a tak. Teraz bývam s jedným  pánom, ktorého som spoznal v kostole. Ten mi poskytol oveľa lacnejšie bývanie, je to aj blízko školy, som veľmi spokojný.

• Ako funguje výber odboru na univerzite v USA?

Je to všeobecná škola. Funguje to tu tak, že ty si tu musíš prejsť všeobecnými zameraniami, napríklad biológia alebo história. Musím tým prejsť a potom sa môžem zamerať na ten svoj odbor, u mňa sú to  financie. Táto škola má viacej zameraní. Tu máš tiež v podstate fakulty, ale je to pod jednou školou.

• Ako spomínaš na strednú školu?

Herdu je výborná škola. Stále  ju vychvaľujem. Myslím si, že táto škola ma pripravila úplne perfektne. Najviac spomínam na pani profesorku Václavovú a Tibenskú.

• Aký je zatiaľ tvoj najlepší zážitok/príhoda z USA?

Išiel som do kostola a tu je veľmi silná náboženská komunita. Opýtali sa na konci, že či sú tu nejakí návštevníci, tak som sa prihlásil. Povedal som, čo som, kto som, čo tu robím. Oni úplne šialení, celý kostol mi začal tlieskať, bol som hotový z toho. Po kostole mi všetci podávali ruky, že ma radi spoznali. Odvtedy sa začali o mňa tak starať, že ma pozvali na ich párty, pozývali ma na obedy a chodievali na moje zápasy. Príde mi to, že na Slovensku sa fakt každý stará sám o seba. A tu sa starajú jeden o druhého, pomáhajú si tu. Pomohli mi tu v Amerike  spraviť si taký druhý domov.

• Čo by si poradil študentom, ktorí chcú ísť študovať do zahraničia?

Určite by som to každému odporučil. Je to veľká životná skúsenosť.  K nezaplateniu. Je to  také miesto pre rast, či už univerzita sama o sebe alebo tenisové prostredie. Spoznal som extrémne veľa nových ľudí. Určite buďte otvorení novým príležitostiam, nebojte sa a plňte si svoje sny!