Ako sme putovali po stopách starých Rimanov

Vedeli ste, že Rimania uzatvárali svoje obchody aj na takých bizarných miestach ako boli verejné záchody? Túto a mnoho iných zaujímavostí sme sa dozvedeli na svojej dobrodružnej ceste do „starovekého Ríma“.

Našťastie naša cesta trvala toľko, že sme tam prišli až o 2800 rokov neskôr, čím sme sa vyhli vojnám a ostatným nepríjemnostiam.
Išlo v podstate o dejepisnú exkurziu, ktorú podnikli triedy 1.A a 1.B v jeden slnečný májový deň do múzea bývalého rímskeho mesta Carnuntum, ktoré sa nachádza v Rakúsku, kúsok od našich hraníc. Carnuntum, kedysi rímska vojenská pevnosť, pri ktorej neskôr vzniká mesto, jedno z najväčších v tej dobe.

Rimania mali bohatý jedálniček, ktorý ešte stále vídame v talianskej kuchyni. Ako Taliani, tak aj Rimania obľubovali olivy – mali dokonca až 30 druhov.
Okrem vody, ktorá bola vo verejných fontánach, mali v obľube aj víno, ktoré však riedili, lebo v čistom stave považovali jeho pitie za barbarské.
Ako máme v dnešnej dobe fast-food reštaurácie, tak tento trend sa nevyhýbal ani starovekým civilizáciám. Rimania mali takzvané thermopolium, kde sa predávali už hotové jedlá.

Rimania mali výborne prepracované kúpele. Okrem toho mali aj verejné záchody, ktoré slúžili aj na diskusie a na uzatváranie obchodov. Sediac v spoločnej miestnosti sa ponuke obchodného partnera zrejme nedalo občas vyhnúť.
Okrem dostupnej hygieny mali aj vyhrievané podlahy. A keď mal niekto všetky tri veci pokope a vlastné (kúpele, podlahu a záchod), vtedy disponoval už naozaj veľkým bohatstvom.

Graffiti existovali už v dávnych vekoch. Na steny písali poetriu, hrali hry či odkazovali ľuďom, že majú dávať pozor na nejakého človekom a radšej sa mu vyhnúť.

Vďaka technológiám a aj dobrým podmienkam boli objavené graffiti v mnohých častiach vtedajšej Rímskej ríše.

Na záznamy sa používalo mnoho spôsobov. Jedným z nich bol aj vosk v drevených doštičkách, do ktorého sa dali zapisovať potrebné informácie. Tento spôsob sa využíval aj v rímskych školách.

Myslím, že táto exkurzia splnila svoj účel a mnohým sa páčila nielen preto, že sme „obetovali“ deň školy. Záver sme si ešte spríjemnili jedlom a zmrzlinou na terase reštaurácie priamo v areáli múzea a potom už len bezproblémová cesta späť do „súčasnosti“.

Loading...
Niečo sa pokazilo Načítať

Žiadne komentáre

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.