Keď je ropa cennejšia ako ľudský život – recenzia na film Vrahovia mesiaca kvetov

Opäť som dostala od otca pozvanie do kina. Ani som nemusela nič podrobnejšie zisťovať, lebo som hneď vedela, že film bude dobrý, pretože  on by žiadnu ,,slabotinu“ nevybral. Po zistení stopáže som si trochu povzdychla, ale tušila som, že to pravdepodobne bude jeden z kandidátov na film roka 2023.

Krv, ropa, peniaze……Tak by sa dal krásne a jednoducho zhrnúť náš trojhodinový film. To by som však ale urazila kinematografického kráľa alebo  režiséra ,,s veľkým R“ Martina Scorseseho, ktorý si dal záležať na príbehoch a scénach jednotlivých postáv, a to je  práve jeden z dôvodov, prečo má film skoro tri a pol hodiny – venujeme sa životom vedľajších postáv, čo je jeden z  dôvodov, ktoré mi neprekážali. Práve naopak, trošku ma škreli zbytočné alebo zbytočne dlhé scény, ktoré ak by sa skrátili alebo úplne škrtli, tak by podľa mňa z príbehu neubudlo.

Je veľmi dôležité spomenúť, že celý film je natočený podľa knihy  Davida Granna, ktorý sa inšpiroval skutočnými osudmi domorodých Američanov. Ale či film vo mne zanechal to, v čo som sprvu dúfala…áno, z väčšej časti. Poďme si to rozobrať.

V úvode spoznávame Ernesta, hrá ho Leonardo DiCaprio, mladého bývalého vojenského kuchára, ktorý sa vracia naspäť k strýkovi, alias ,, kráľovi Osageských hôr“ , ktorého hrá Robert De Niro. Nebudeme si klamať,  obaja boli vo svojej úlohe vskutku brilantní a stvárnili ju znamenite. Hereckému obsadeniu môžeme dať zatiaľ palec hore.

Dej sa odohráva v 20. rokoch 20. storočia na území pôvodného indiánskeho kmeň Osagov, ktorí boli obdarení samotnou šťastenou – na svojom území našli veľké množstvo ropy. Teraz je to najbohatší ľud na svete v prepočte na osobu, oni rozhodujú, kto dostane ropu a komu pôjde jej zisk. Sú to ľudia bystrí a vedia si s daným darom rady…prečo potom umierajú alebo teda jasnejšie, prečo ich zabíjajú a bez vyšetrovania pochovávajú? Je len jeden dôvod. ,,Belosi“ chcú ich pozemky a peniaze. Ich ,,čierne zlato“ potom asi nebude dar šťasteny ale prekliatie od Boha.

Zdroj: https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/39000/vrahovia-mesiaca-kvetov.htm

Náš Ernest je jednoduchý primitív, ľahko manipulatívny a ja som počas celého filmu rozmýšľala, či ho mám nenávidieť alebo ľutovať a úprimne, doteraz som sa ešte nerozhodla. Tieto jeho vlastnosti veľmi rád zneužíva jeho strýko, prefíkaný klamár, manipulátor a podliak, ktorému plány vychádzajú a vďaka vraždám Indiánov mu peniažky plávajú rovno do vrecka. Preto synovcovi navrhne sobáš s  Indiánkou Mollie, ktorej smrť matky by im vyniesla zisk, a to legálne. Mollie, ktorú dych berúco zahrala Lily Gladstone, je presný opak Ernesta. Je to tichá, inteligentná, pokorná žena, ktorá vie, že Ernest chce jej peniaze, ale aj to, že sa chce usadiť.

Mollie má tri sestry, prvá zomrela krátko po jej svadbe s Ernestom, kvôli chorobe. Neskôr ale vidíme, ako strýko vysvetľuje Ernestovi, že aj na jej ostatné sestry príde rad, nakoniec aj na samotnú Mollie. Tak sa má postarať, aby po jej smrti Ernest s deťmi pekne zdedil práva na jej pozemky. A tu  vidíme nádhernú ukážku, ako je ľudská chamtivosť schopná človeka vidieť len ako prostriedok k vyššiemu blahu. Vraždenie Indiánov pokračuje, čo neskôr príde vyšetrovať samotná, vtedy začínajúca, FBI.

Režisér túto, pre Američanov citlivú a čiernu časť histórie poňal za správny koniec a štýl, ktorým nám tento napätý príbeh rozprával, bol plynulý a rázny zároveň. Nejde sa o klasickú žánrovku, film je v podstate kriminálka, do ktorej je vmiešaný western a udalosti, ktoré film ukazuje, sa historicky naozaj stali, dokonca v oblasti, kde sa film natáčal, teda môžeme hovoriť aj o filme historickom.

Zdroj: https://www.rikrek.com/sk/film/vrahovia-mesiaca-kvetov/22945/soundtrack/

Niekomu sa môže zdať, že film má pomalší nábeh, pretože v prvej hodine filmu sa  nič až také radikálne neudialo.  Pravá dynamika filmu sa rozbehne až v druhej časti, ale mňa  to ako diváka nerušilo  a sprvu som si to ani nevšimla. Atmosféru si film výborne držal od začiatku až do konca, za čo môže aj senzačne spravená kamera, za ktorú by film, dovolím si povedať, mohol byť aj ocenený.

Zhrnúť to môžeme ako vydarený kúsok, ktorý bol ale dlhý. Videla som filmy, kde mi podobná minutáž neprekážala, ale tu ma už sem-tam pobolieval sedací nerv. Tak či tak, môžeme Scorseseovi len zatlieskať, pretože film sa bude určite spomínať aj na tohtoročných Oscaroch.

Loading...
Niečo sa pokazilo Načítať

Žiadne komentáre

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.