Stovky ľudí zmiznú každý mesiac bez stopy. Veľkou časťou stratených sú práve mladí. O tom, aké sú najčastejšie dôvody útekov a akú úlohu pri tom zohráva psychické zdravie, nám porozprával riaditeľ Pohotovostného pátracieho tímu – Bruno Hauer.
Čo je to ten Pohotovostný pátrací tím?
Sme občianske združenie, ktoré vzniklo v roku 2019. Od roku 2020 sme súčasťou integrovaného záchranného systému, takže na výzvu operačného strediska 112 môžeme vyraziť na výjazd, keď nás budú potrebovať. Pomáhame pri pátraní po nezvestných osobách v rámci celej Slovenskej republiky. Máme k dispozícii rôznu techniku, ktorá napomáha týmto pátraniam, rôzne drony, drony s termokamerami, nočné videnia a ďalšiu špeciálnu techniku.
Čím ťa práca v pátracom tíme najviac oslovuje?
Je to hlavne to, že pomáhame ľuďom. Všetci sme dobrovoľníci a je to veľmi dobrý pocit, keď nájdeme osobu živú a včas. A taktiež, keď vieme dať rodine nejaké odpovede, ktoré potrebujú.
Môže sa hocikto stať členom tímu?
Môžu sa k nám prakticky pridať všetci. Všetci sme dobrovoľníci a robíme to nezištne a s dobrým úmyslom. Podmienkou je, že musí mať viac ako 18 rokov a uchádzač musí mať čistý register trestov. Potom je výberové konanie. Samostatný člen musí byť aktívny, chodiť na pátracie akcie a časom môže byť z dobrovoľníka aj pátrač.
S akými nezvyčajnými prípadmi si sa stretol počas pátrania?
Nikdy nevieme, do čoho ideme, nikdy nevieme, kedy do toho ideme, ale ideme s tým úmyslom, že ideme pomáhať a zachrániť ľudský život. Stretávame sa s rôznymi prípadmi, či už to je nejaké agresívne konanie nezvestného, alebo keď ideme v noci do lesa. Častokrát sme pátrali aj o tretej v noci. Pamätám si jeden prípad, kedy sme cez termokameru zbadali 100 m pred nami medveďa, takže to bol taký riskantný okamih. Taktiež sme boli často v ohrození diviakov a divej zveri.
Čo robíte v rámci tímu na udržanie fyzickej kondície a zvládania stresu?
Pravidelne máme cvičenia. Tieto cvičenia sú zamerané na pátranie po nezvestných osobách v ťažkom teréne. Máme heslo, že ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Takže na cvičeniach sa vždy zdokonaľujeme, či už psychicky ale aj fyzicky. Stres zvládame, prakticky to už ide tou praxou. Keďže sa stretávame s rôznymi prípadmi, aj s prípadmi úmrtia, kedy už osoby nájdeme, bohužiaľ, neskoro. Takže naši členovia musia byť pripravení aj na takéto prípady.
Aký bol tvoj najväčší hrdinský okamih alebo úspech?
Keď nájdem osobu živú, to je najväčší úspech, aký sa dá dosiahnuť. Toto ma na tejto práci motivuje a poháňa vpred. Je to ten najlepší pocit, keď vidíte rodinu šťastnú a z celého srdca ďakujú. My to vlastne robíme, aby sme tej rodine mohli pomôcť a samotnej nezvestnej osobe taktiež.
Myslíš si, že súvisia niektoré prípady s psychickým zdravím mladých ľudí?
Stretávame sa s viacerými prípadmi, kedy zohráva veľkú rolu práve psychické zdravie mladých. Dosť na to vplývajú všetky sociálne siete, všetky média. Aktuálne je taká doba, kedy sú sociálne siete súčasťou ľudských životov, hlavne u mladých.
Veľký problém je aj šikana na školách, ale taktiež po novom aj šikana na sociálnych sieťach. Častokrát aj my samy vidíme, keď niekto na niekoho nadáva práve v komentároch alebo zosmiešňuje niekoho vo svojich príbehoch a podobne. Práve toto môže viesť k takýmto prípadom, kedy si mladý človek plánuje siahnuť na život.
Mali sme viacero takýchto prípadov mladých ľudí, keď nerátam úteky z reedukačných centier. Osobne si pamätám jeden prípad, keď sme pátrali zhruba po 16 ročnom chlapcovi v jednom meste. Pred začiatkom pátracej akcie sme sa dozvedeli, že tento mladý chlapec streamoval na sociálnej sieti. Práve na tomto live streame, to je to najsmutnejšie, že si tam siahol na život. Jedna z teórií je, že tam bola šikana od jeho rovesníkov.
Čo by si v takomto prípade odporučil mladým ľuďom?
Veľmi odporúčam, aby deti komunikovali so svojimi rodičmi. Prípadne so svojimi dobrými kamarátmi alebo s ľuďmi, ktorým veria. Ak sa takáto možnosť nenaskytne, tak je dobré bez hanby navštíviť nejakého psychológa alebo sa poradiť na online poradniach psychológov. Takže netreba sa za to vôbec hanbiť.
Na záver by som chcel ešte upozorniť ľudí, že to, čo poznáte zo zahraničných filmov, že sa musí čakať 24 hodín pri nahlásení nezvestnosti, neplatí. Na Slovensku to je mýtus, neplatí tu žiadna takáto čakacia lehota nezvestnosti.
A ešte rada na záver, všímajte si všetci svoje okolie a nerobte si zle. Život je len jeden a dôležité je žiť ho a rešpektovať ostatných.
Žiadne komentáre