Navštíviť Berlín aspoň raz v živote je sen každého jedného nemčinára, no nie? A my sme tento rok takúto ponuku dostali, preto som rozhodne ani na chvíľu nezaváhala.
Dvanásťhodinová cesta autobusom bol zážitok sám o sebe. Naši dvaja veselí, vždy dobre naladení vodiči autobusu nám za ten čas stihli vyrozprávať celý ich životný príbeh.
Po príchode do hlavného mesta Nemecka sme mali možnosť sami spoznať spoločenský život Nemcov v západnom Berlíne. Dodnes je naozaj vidieť rozdiel medzi niekdajším západným a východným Berlínom. V západnej časti to žilo.
Ako prvá pamiatka, ktorá sa nám ponúkla, bol pamätný kostol cisára Wilhelma, ktorý po zbombardovaní počas 2. svetovej vojny už nebol dostavaný. Napriek tomu je to nádherná dominanta Berlína, ktorá sa vyníma medzi modernými obchodnými centrami.
Večer sme sa uložili do perín luxusného hotela, kde som mala po prvý raz príležitosť zistiť, akú podarenú sprievodkyňu, alias „expertku na Berlín“, sme to vychytali. Ak nás nasledujúci deň neunavilo chodenie, tak to bola ona a jej ochota spolupracovať. Ale škoda reči o nej niečo ďalej písať, pretože i napriek tomu, že sme viackrát hladovali, práve vďaka jej zlému načasovaniu a neochote, to bol jeden nádherný zážitok.
Druhý deň sme zavítali do Postupimu. Nádherné mesto s červenými tehlovými stavbami, záhradami a veternými mlynmi. Dopoludnie sme strávili v kráľovských záhradách Sanssouci, kde bolo doslova rozprávkovo. Nerobilo by mi problém tam stráviť aj celý deň.
Po poetickom ráne na nás čakal samotný Cecilienhof, miesto, ktoré preslávila Postupimská konferencia, ktorá bola podpísaná na konci Druhej svetovej vojny tromi hlavami víťazných mocností. Toto miesto vo mne naozaj zanechalo veľký dojem. Naživo vidieť Stalinovu, Churchillovu a Trumanovu pracovňu bol pre mňa zážitok. Cez slúchadlá nám v dvoch jazykoch rozprávali históriu tohto zámku doplnenú videami.
Poriadne jedlo sme si po celom dni mohli dopriať až večer, samozrejme, že opäť vďaka našej pani sprievodkyni. Sedieť si v príjemnej reštaurácii pod Fernsehturm s teplým silným vývarom na stole bolo zadosťučinenie po celom zážitkami preplnenom teplom dni. Bol to jeden krásne vychutnaný večer.
Úprimne som bola veľmi rada, že nám vyšlo počasie. Na oblohe nebolo ani obláčika a výhľad na Brandenburskú bránu bol majestátny. Počas predposledného dňa sme schytali niekoľko protestov a pár hodín na to, ako sme sa presunuli od brány preč, ju dav celú pomaľoval. Počas týchto protestov sme stihli zbehnúť ešte do Reichstagu, budovy Ríšskeho snemu, odkiaľ sme mali výhľad na celý Berlín.
Finále výletu zavŕšila prehliadka jedného z „najzelenších“ miest Európy – Drážďan. Toto mesto bola jednoducho čerešnička na torte. Po príchode do centra som nestíhala fotiť a dych sa mi zrýchlil. Po uliciach sa šírila hudba pouličných umelcov a mali sme možnosť aj počuť zvuk drážďanských zvonov. Na poludnie sme sa presunuli do barokového paláca Zwinger s prekrásnou galériou, v ktorej boli vystavené originály obrazov ako Sixtínska Madona od Rafaela Santiho alebo niektoré z Michelangelových obrazov.
Posledné chvíľky sme si vychutnali na námestí s chutnou polievkou a originálnym nemeckým praclíkom v ruke. So spokojnými úsmevmi a plnými bruchami sme sa postupne dostali opäť k autobusu a pred sebou sme mali ešte desaťhodinovú cestu, počas ktorej sme sa ale veľa nasmiali a doplnili pár hodín spánku.
Počasie sme si krajšie už ani nemohli priať a domov sme sa vracali spokojní. Výlet som si neskutočne užila a pokojne by som išla znova.
Žiadne komentáre