Keď traumu prekryje zajedanie – recenzia na film Veľryba

Tmavý stiesnený byt, zvuky kvapiek dažďa klopkajúcich na okná a Charlie, spútaný traumou a svojou 300 kilogramovou váhou. Osamelo a opustene čaká… každý deň, ani sám nevie na čo. Napriek svojim problémom Charlie ukrýva pod obrovskou vrstvou tuku zlyhávajúce srdiečko, ktoré v ľuďoch vidí vždy len to dobré. Veľký návrat miláčika publika Brendana Frasera, ktorý bol za stvárnenie roly Charlieho ocenený Oskarom za Najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe.

Film nám teda predstavuje Charlieho, extrémne obézneho vysokoškolského učiteľa, ktorý sa od smrti svojho milenca uzavrel vo svojom byte, z ktorého roky nevyšiel. Život sa mu vymkol spod kontroly. Nedokáže sa preniesť cez traumu, a tak každý jeden citový problém zajedá. Jedinú spoločnosť mu robí kamarátka Liz, ktorá jediná mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. Charlie vie, že umiera, no napriek tomu odmieta ísť do nemocnice.

Charlie väčšinu dňa presedí na pohovke, kde online učí svojich študentov esejistiku. Nabáda ich, aby pri písaní nedbali na pravidlá a napísali niečo úprimné. On svojich študentov vidí, oni jeho však nie. Nechce, aby zostali znechutení pohľadom na obrovské monštrum, ktoré sa skrýva za kamerou.

Tento film rozhodne nechce stavať obéznych ľudí na piedestál a  ani ich v nijakom prípade nevyzdvihuje. Režisér Aronofsky tu ukazuje obezitu ako niečo nechutné a odstrašujúce, ale celý film je veľmi pekne ľudsky podaný.

Zdroj: https://kultura.sme.sk/c/23145766/brendan-fraser-velryba-pribeh.html

Charlie sa už dlhé roky snaží spojiť so svojou dcérou, ktorú spolu so svojou ženou opustil kvôli milencovi. Ľutuje a chce napraviť svoje chyby a mať pocit, že na svete spravil aspoň nejakú správnu vec. Tak to aspoň tvrdí sám Charlie. Do života si odmieta pustiť ďalších ľudí, no napriek tomu sa dvere jeho bytu neustále otvárajú. Divák má  pocit,  ako keby sa ho svet ešte snažil ,,zachrániť“. Aj obyčajný poslíček pizze sa každý deň s prinesenou objednávkou uisťuje, či je neznámy muž v poriadku, pretože ho nikdy nevidel  z domu čo i len vyjsť. Každá jedna postava, zúčastňujúca sa deja, sa takpovediac snaží niekoho zachrániť. Ďalším príkladom, podporujúcim moje tvrdenie, je aj misionár Thomas, ktorého ,,akoby vietor privial“ medzi dvere Charlieho domu. Svojimi posolstvami o súdnom dni a možnej spáse sa Charlieho ešte snaží naviesť na koľaje viery. Nakoniec ale vidíme, že Thomas bol jeden z tých, ktorý potreboval pomoc.

Koniec filmu a v podstate aj celý film sa snaží chytiť diváka za srdce a musím povedať, že v mojom prípade to naozaj fungovalo. Každú jednu bolesť a žiaľ som s Charliem prežívala a na úplnom konci mi tiekli slzy. Fraser si svoju úlohu splnil vynikajúco a som rada, že ho môžeme opäť vidieť na plátne. Aj keď film dostal aj mnoho kritiky, čo sa týka samotnej extrémnosti zobrazenia Charlieho ,,nechutnosti“, tak si osobne myslím, že diváci režiséra až tak úplne nepochopili. Aronofsky vizuálnu stránku filmu schválne zveličil, aby to kontrastovalo so samotným posolstvom a humanitným odkazom filmu. Celý dej osvetľuje aj Charlieho neutíchajúci optimizmus, ktorý dej miestami naozaj zahrial.

zdroj: https://filmcolossus.com/the-whale-2022-explained

Film Veľryba sa do slovenských kín dostal veľmi neskoro oproti svojej pôvodnej svetovej premiére a ako som si všimla, do väčšiny kín na Slovensku sa ani nedostal. Distribúcia u nás opäť zlyhala. Osobne si myslím, že dôvodom sú obavy z malej návštevnosti spomínaného filmu. Som sklamaná a nahnevaná, pretože  toto sa u nás nestalo prvýkrát. Mnoho filmov nominovaných na hodnotné ocenenia sršiace kvalitou, naše kiná vyškrtávajú zo zoznamov a ja mám stále menej dôvodov prečo do kina chodiť. Napríklad, ja ako milovník kinematografie, som sa už dlhšiu dobu tešila na film Tár, ktorý bol nominovaný na film roku 2022. Na webe som videla, že sa film do kín chystá, no asi o mesiac som ho v ponuke už viac nenašla. Dočista sa z našich kín vyparil a pochybujem, že bude ešte niekedy premietaný. Ak ale patríte medzi väčšinu slovenských návštevníkov kín a bavia vás komerčné trháky typu Marvel, ktorými nás kŕmia doslova každý mesiac, tak vám garantujem, že nebudete sklamaný.

O to viac ma mrzí zážitkové ochudobnenie menšinového diváka a jeho nenaplnená túžba pozrieť si kvalitný  film na veľkom plátne.

Loading...
Niečo sa pokazilo Načítať

Žiadne komentáre

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.