Monika je úspešnou absolventkou našej školy, ktorá sa v rokoch 2005, 2006 a 2007 stala športovkyňou roka na našej škole. V roku 2010 v trojici s Lenkou a Dankou Bartekovými v Mníchove získala bronz v disciplíne skeet. No to ani zďaleka nie sú všetky jej úspechy. Veď aj pri tvorbe tohto rozhovoru sa Monika nachádzala na jednom z viacerých pretekov, ktoré počas roka absolvuje.
Ako si spomínaš na našu školu či tvoje stredoškolské roky?
Stredoškolské časy sú pre mňa spomienkou na neustále trénovanie, či už na strelnici alebo v triede. Keďže som chodila do športovej triedy, každý spolužiak riešil len časy tréningov alebo pretekov. Alebo sme doháňali učivo. Ale aj pri tom všetkom sme dokázali byť kolektív, ktorý sa vedel zabaviť .
Čo ti táto škola dala a ako si spomínaš na našich profesorov?
Športové gymnázium mi v mojej streleckej kariére umožnilo športovať na profesionálnej úrovni. Popri športovaní som sa mohla pripravovať na vysokú školu. Samozrejme mi v tom pomohli aj profesori, s ktorými sa vždy dalo dohodnúť na termínoch skúšania a písomných prácach. Ja na profesorov spomínam len v dobrom, pretože vždy sme od nich ako športovci dostávali podporu (samozrejme, to som si uvedomila až neskôr).
Kam sa tvoje cesty po strednej škole uberali? Zotrvala si pri streľbe?
Po škole som absolvovala STU MTF v odbore priemyselné manažérstvo. Popri štúdiu na vysokej škole som dostala príležitosť pracovať ako profesionálny športovec v klube Športové centrum polície Bratislava, čomu sa venujem až doteraz. V súčasnosti som zaradená do reprezentácie SR.
Čo považuješ za svoj najväčší životný úspech?
Toto je pre mňa veľmi ťažká otázka, pretože každý môj úspech si veľmi cením a neviem ich dať do rebríčka dôležitosti.
V kom si mala najväčšiu oporu v tvojich začiatkoch?
Najviac podpory som dostávala od svojich rodičov. Otec ma stále podporoval a zo začiatku so mnou zotrvával na každom tréningu a preteku. Mamina bola a stále je moja podpora, ktorá ma aj v čase neúspechu pochválila a podporila. Nemôžem však zabudnúť ani na mojich súrodencov, ktorí mi vždy držali a stále držia palce.
Na našej škole si sa trikrát stala športovkyňou roka, ako si na to spomínaš?
Prvý krát, keď som získala toto ocenenie, som ani netušila, že som nominovaná, tak to bolo pre mňa veľké prekvapenie. Ostatné roky , priznám sa, som vždy chcela byť aspoň v top desiatke športovcov gymnázia. Boli to príjemné chvíle, keď škola dokázala a stále dokáže oceniť športovcov za ich získané úspechy, za čo veľmi pekne ďakujem.
Dá sa podľa teba skĺbiť rodina, deti a aktívny šport?
Samozrejme, že sa to dá, ale hlavne je to aj o podpore partnera a celej rodiny a o kompromisoch. Síce sem-tam je to taká skladačka, kam pošleme deti na „stráženie“ , ale kde je vôla, tam je cesta.
Monika, ďakujeme ti za rozhovor a teraz posledná otázka na záver:
Čo by si odkázala našim študentom, poprípade mladým športovcom?
Chcela by som odkázať mladým športovcom a študentom, aby mali veľa trpezlivosti na ceste za svojím cieľom, aby si vedeli priznať chybu a vedeli prijať jej dôsledky.
Žiadne komentáre