Denis Bartek je 19-ročný športovec, od útleho veku sa aktívne venuje atletike. Študuje na Fakulte telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave.
Čo pre teba znamená šport?
Životný štýl.
Ako si vnímal šport vo svojich začiatkoch a ako ho vnímaš dnes?
V detstve bolo všetko nastavené hravou formou, tzv. šport hrou, takže som nepociťoval žiadny nátlak či nechuť k športu. Momentálne je ten nátlak väčší, najmä zo strany trénerov a rodičov, keďže chodíme na vrcholné podujatia.
Kto bol tvoja najväčšia opora?
Určite rodičia, tí ma podporovali a stáli pri mne v najhorších chvíľach.
Aké sú tvoje doterajšie úspechy? Ktorý neúspech ťa najviac zasiahol?
Za môj najväčší úspech považujem účasť v roku 2019 na UEFE – (Union of European Football Associations), čo je v skratke hlavná riadiaca organizácia európskeho futbalu. V roku 2020 sa mi zrušili Majstrovstvá Európy kvôli covidu, tam som mal splnený limit. V roku 2021 účasť na Majstrovstvách Európy taktiež ako v roku 2022 účasť na Majstrovstvách sveta. Najväčší neúspech, čo ma zasiahol, bol, keď sa mi nepodaril splniť limit na Majstrovstvá sveta v roku 2022 na moju disciplínu, no nakoniec ma vzali aspoň do štafety.
Mávaš trému? Čo robíš pred pretekmi, aby si sa jej zbavil?
Mávam trému, no nerobím preto nič, aby som sa jej zbavil. Pripomína mi, že robím niečo dôležité.
Chcel si niekedy so športom skončiť?
Áno, mal som také myšlienky, ale bolo to iba v mojej hlave. Nemohol som si to priznať. Bolo to v halovej sezóne tohto roku, kedy sa mi nedarilo tak, ako som chcel. Dával som do toho všetko, no život mal vtedy iný plán pre mňa nachystaný.
Zmenil ťa šport v niečom? Čo ťa naučil?
Som pokorný a naučil ma disciplíne. A priniesol mi veľa kamarátstiev.
Aký máš názor na mentálnych koučov?
Pozitívny. Sú veľmi dôležití. Myslím si, že to robí takmer 70 percent úspechu.
Bolo pre teba ťažké zosúladiť školu so športom?
Šport je a aj bola moja priorita, či to bolo na strednej alebo teraz na výške. Jediný rozdiel bol v množstve učiva, ktorého bolo na strednej veľa.
Aké máš plány do budúcnosti?
Chcel by som potiahnuť kariéru, kým to pôjde a neskôr by som sa chcel stať trénerom atletiky alebo kondičných tréningov.
Čo robíš vo voľnom čase? Ako vypneš?
Keďže moja priorita je šport, vo voľnejšom čase sa venujem škole a kamarátom.
Myslíš si, že by sa o mentálnom zdraví športovcov malo hovoriť viac?
Áno, lebo je dôležité trénovať nie len svoju fyzickú ale aj psychickú formu. Častokrát sa na psychiku zabúda.
Medaily a podujatia, kto ich financuje?
Zväz financuje všetko a za mimoriadne úspechy sa dostávajú finančné čiastky. Medaily a ocenenia nám po súťažiach, samozrejme, patria.
Ako vplývajú zrazenia na tvoj mentálny status?
Je to veľmi komplikované dostávať sa späť do formy či už po psychickej aj fyzickej stránke. To, že si človek musí prejsť všetkými tými neúspechmi a vytrvať, je tá najťažšia časť.
Aký máš názor na doping? Stretol si sa s ním vo vrcholovom športe?
Negatívny. Je to zakázané a ani som nerozmýšľal o jeho požití a zničení si kariéry.
Ďakujeme za rozhovor
Žiadne komentáre