Tamara Búdová je sedemnásťročná bodyfitnesska s históriou plavkyne a momentálne navštevuje tretí ročník klasickej triedy nášho gymnázia.
Ako dlho športuješ a akému športu sa venuješ?
Športujem od štyroch rokov a dlhú dobu som sa venovala závodnému plávaniu. Skončila som s plávaním na prelome jedenásteho a dvanásteho roku môjho života. Po ročnej prestávke som sa kvôli zraneniu začala venovať posilňovaniu a neskôr súťažnému fitness.
Kto ťa priviedol k športu?
K športu som sa priviedla takzvane sama a dopomohla k tomu určite osnova škôlok, keďže väčšina škôlok ponúka rôzne športové kurzy a krúžky. Ja som mala šťastie, že som natrafila na plávanie a začalo ma to baviť. Taktiež pochádzam z rodiny olympionikov, takže aj rodina.
Čo stresové faktory pri plávaní? Pociťovala si tam určitý typ nátlaku zo strany trénerov? Aké boli tvoje začiatky?
Plaveckí tréneri sa často menia podľa plaveckých výkonov a veku, takže človek sa nemohol veľmi naviazať na trénera a musel si zvyknúť aj na zmeny. S lepšími výkonmi rástli aj očakávania trénerov a tým pádom aj nátlak z ich strany. Vtedy si moja súčasná trénerka vytipovala pár ľudí, na ktorých dávala väčší tlak ako na ostatných, o čom si myslím, že to nebol najlepší športový prístup.
Kto je tvoja najväčšia opora v športe?
Veľa športovcov povie rodina a je to pravda. Keby človek nemal zdravé prostredie doma a oporu zo strany najbližších, nedokázal by podávať také výkony, na aké má predispozície.
Aké sú tvoje doterajšie úspechy a aký neúspech ťa najviac zasiahol?
V plávaní určite účasť na majstrovstvách Slovenska. Vo fitness 3. miesto v Piešťanoch na Grand prix na mojej prvej súťaži minulý rok, na čo som aj najviac hrdá a neúspech ma určite motivoval, aby som na sebe viac zapracovala a bolo to 4. miesto vo fitness, kde sme si mysleli, že skončím na lepšom umiestení.
Čo pre teba znamená šport?
Životná časť, ktorá ma formuje a sprevádza.
Ako často do týždňa trénuješ? Koľko hodín cvičíš? Vyhovuje ti cvičiť viac samej alebo v skupine?
Môj tréningový split/plán je asi takýto: 3+1 čo znamená: trikrát tréning a jeden deň voľno. Ale, samozrejme, ak si potrebujem oddýchnuť, počúvam svoje telo a vyhradím si deň voľna. Hodinovo cvičím od rozpätia 1:30 hod do 3 hodín za jeden tréning. Zo začiatku mi vyhovovalo cvičiť samej, no potom som sa naučila chodiť cvičiť aj s kamarátmi či s priateľom.
Mávaš trému? Čo všetko robíš pred súťažou?
Treba si nastaviť hlavu, že tam nik nie je, aj keď sa to určite ťažko povie. Tréma odzrkadľuje výsledky v každom športe, takže treba sa naučiť s ňou pracovať. Pred súťažou sa rada izolujem, spravím si taký svoj svet, dám si slúchadlá a rozcvičím sa.
Bála si sa niekedy prehry? Ako ju zvládaš?
Myslím si, že je prirodzené báť sa prehry. Bojí sa jej každý, no nie každý si to vie verejne priznať.
Bolo pre teba ťažké sa dostať znovu do každodennej rutiny po niekoľkých zraneniach, čo si mala?
Dosť často som bola po zranení na dne, nemohla som robiť to, čo ma napĺňa. Samozrejme, po necvičení a oddychu človek padá na nižšiu úroveň, takže som vedela, že návrat bude ťažký. Záleží to hlavne od človeka, ako sa k tomu postaví, či pôjde ďalej, alebo sa vykašle na všetko, čo dokázal do daného momentu.
Chcela si niekedy so športom úplne skončiť?
Po skončení s plávaním to bolo také na hrane kvôli neprofesionálnemu správaniu zo strany trénerov. No povedala som si, že som tomu obetovala viac než polovicu svojho života a napĺňalo ma to, tak že to skúsim s niečím iným, a to fitness.
Bolo ťažké skončiť s niečím, čo ťa napĺňalo tak dlho?
Myslela som si, že mi to bude chýbať, no popravde, som úplne spokojná s mojím rozhodnutím, pretože som sa presunula do lepšieho prostredia či už po trénerskej stránke a aj komunite ľudí, kde sa berieme všetci úplne inak. Samozrejme, každý sme sám za seba na pódiu, súťažíme proti sebe, ale všetci sme tam kamaráti.
Zmenil ťa šport v niečom? Naučil ťa niečo?
Určite disciplíne. Od malého veku som chodila na inú školu a cestovala som, tak som už o siedmej hodine ráno skákala do bazéna, keď niektoré deti v mojom veku ešte spali. To trvalo niekoľko rokov. Varenie – zjesť to vtedy, kedy som mala, aby mi nebolo náhodou zle na tréningu. Naučil ma samostatnosti a disciplíne.
Aký máš názor na mentálnych koučov?
Osobne som mentálneho kouča nevyskúšala. Ale myslím si, že ak už je človek vrcholový športovec a vplývajú na neho média a negatívne názory iných ľudí, ktorí diskutujú o tom, ako to mohol človek spraviť lepšie, aj keď sa v tom nevyznajú, mal by vyskúšať mentálnych koučov. Môže mu to iba pomôcť. Napríklad tréner je tvoj takzvaný porotca. Keď povie, že si dal zo seba maximum a ty vieš, že si ho dal, nemusí ťa zaujímať názor niekoho iného.
Chcela by si sa venovať športu aj v budúcnosti?
Určite áno, či už po profesionálnej alebo len zdravotnej stránke, ak to vek a zdravie dovolí. V mojej kategórii sa berie jedinec už v pomerne v mladom veku ako senior. Po osemnástom roku by som si chcela spraviť trénerský kurz a pomáhať ľuďom s jedálničkami a cvičením. A ak by sa mi nepodarila vysoká škola, ktorú momentálne plánujem, tak určite by som porozmýšľala nad Fakultou telesnej výchovy a športu.
Aký máš názor na steroidy na súťažiach? Rozmýšľala si nad ich použitím?
Som otvorená možnostiam, nikdy som nevylučovala dopomôcť si takýmto dopingom. No postupom času ako viacej súťažím a som žena, tak čím som staršia, rozmýšľam o tom, že by som chcela mať v budúcnosti deti a nechcem si rozhádzať zdravie a hormóny. Takže chcem zostať natural. Stretla som sa s dopingom na súťažiach a aj z rozprávania s mojím trénerom, ktorý trénuje aj naturálnych aj nenaturálnych zverencov. Na súťaži, kde som sa umiestnila tretia, taktiež prvé dve ženy boli nenaturálne. Buď s hormonálnym dopingom alebo steroidným. Je to vidieť, keď žena berie doping. Čo sa týka vyrysovanosti svalov, ten sval totiž vyzerá úplne inak. Má to svoje benefity, no ja si myslím, že prevažujú skôr tie negatíva.
Ako zvládaš skĺbiť šport a školu?
Ako prioritu sa snažím udržiavať školu, no niekedy si musím dávať pozor, aby neprevážil šport. Vo všetkom by mala byť rovnováha. Myslím si, že škola mi prinesie viac ako šport, pretože kedykoľvek môže športovec skončiť kvôli zraneniu. Je dobré mať záložné otvorené dvierka. Škola je základ.
Zasiahol ťa covid ?
Zasiahol ma akurát v mojej príprave, takže v naberacej sezóne na fitness. Fitness centrá boli obmedzené, takže som musela cvičiť aj doma a prispôsobiť sa. Pre ľudí, čo sa pripravovali na súťaž, boli pri dodržaní covid podmienok fitness centrá otvorené. Ja som aj sama na sebe pocítila covid, chvalabohu som nemala žiadne príznaky. Každý deň som cvičila a bicyklovala na stacionárnom bicykli, takže som nemala problém sa vrátiť do každodennej rutiny.
Objemovka, rysovačka, diéty v detstve… ako si ich pociťovala?
V detstve som bola vždy väčšia a mohutnejšia oproti mojim kamarátkam z plávania. Tam prišlo pod náporom trénerov k diétam a následne k bulimickým a anorektickým zlozvykom, ktorých som sa neskôr zbavila. Keď som prišla o moju silu a začali zdravotné problémy, tak som si všetko uvedomila a vedela, kde sú medze zdravej výživy. O naberaní si veľa ľudí myslí, že nemôže byť zdravé. Môže byť, môže to byť vyvážené naberanie. Človek ide podľa svojho jedálnička, vie koľko má prijať, ale môže si dať niečo navyše. Rysovanie sa dá taktiež robiť zdravo. Bude len trvať dlhšie. Ide len o zníženie kalorického príjmu. Objemovku alebo inak povedané naberanie som mala viac ako osem mesiacov a rysovanie bolo šesť mesiacov.
Myslíš si, že by sa malo o mentálnom zdraví športovcov hovoriť viac?
Áno, pretože na obrazovkách ich vidíme, akí sú šťastní po nejakých veľkých úspechoch a nevidíme, čo sa deje v ich hlavách alebo súkromí. Napríklad plavci rysujú pred pretekmi, aby vyzerali dobre na obrazovkách a v súkromí sa môžu trýzniť a trápiť.
Aké si mala podmienky, ktoré si mala splniť na súťaž v body fitness? A ako to funguje aj pri iných kategóriách?
Tak vrchná časť tela má byť mohutnejšia ako spodná časť tela. V mojej kategórii sú len výškové podmienky, nie hmotnostné. Výškové sú do 154 cm, do 169 cm a nad 172cm. Bikiny fitness – to sú dievčatá prvej kategórie najmenej „osvalených“, tie majú aj váhové aj výškové kategórie a muži kulturisti majú taktiež výškové aj váhové kategórie.
Kto financuje súťaže a medaily? Môžeš si ich po súťaži nechať?
Áno, ocenenia si môžem po súťaži nechať. Financuje to osoba, ktorá to podujatie organizuje, teda organizátor za dané mesto, takže viac-menej úrad a členské asociácie.
Kto je tvoj momentálny vzor v športe?
Agi Hlavačková, slovenská body fitnesska a Michaela Pavleová, ktorá sa kvalifikovala aj na olympiádu.
Aké bolo tvoje obľúbené jedlo v objemovke?
Určite sushi! Ale to sa dá zaradiť do jedálnička v rysovaní.
Odporučila by si cvičenie ľuďom v našom veku ?
Odporúčam cvičiť každému, no na hranici zdravia a svojich možností.
Žiadne komentáre