My
Myslí si, že ich to spojí?
chcelo by to oživiť ten pomník kostí,
stále to moje srdce zlostí,
zahoď tie mračná a buď už konečne šťastná, zahoď klamstvá,
láska je zradná, no nie každá,
už navždy zostávaš sama,
mladá a chladná…
Poobedná káva
ľúbim, gitara, poobedná káva, sama,
žiadna dráma ,
láskam iba mávam
Bojíme sa v láske žiť ?
Lásky toľko, že by sme ju mohli pražiť,
no čo keby sme sa ju posnažili zažiť?
Každý deň hľadáme len niečo, čo by sa dalo dražiť,
no ja to mám v paži,
zahoďme tieto časy,
začnime žiť v raji,
uhojme si navzájom tie rany,
hlavne nehrajme to na obe strany,
kľakni, ľahni, sklapni,
slová plné zbraní.
Srdce radšej podaj mi na dlani,
útrapy zatkni
a prejdime sa lúkou v daždi.
Tak ako vlani.
Pustime si hudbu z tých platní
a zahoďme ten problém hlavný, to,
že sme spolu navždy
chladní
Napísala: Diana Švončinárová, 3.A
Žiadne komentáre