5.októbra 2022 sa v chorvátskom meste Osijek konali Majstrovstvá sveta v športovej streľbe. Naše žiačky Adriana Zajíčková, Mirka Hocková a naša bývala žiačka Adela Supeková sa na nich zúčastnili a priniesli domov cenný kov.
Športová streľba je určite zaujímavý šport. Prezraďte nám, ako ste sa k nemu dostali ?
Adrika: K strieľaniu ma priviedol môj otec, s ktorým som odmalička chodila po streleckých súťažiach a mala som možnosť si zastrieľať z rôznych zbraní. Najlepšia bola, samozrejme, brokovnica, ktorú nič neprekonalo a momentálne sú to už štyri roky, čo sa venujem športovej streľbe.
Mirka: K športovej streľbe som sa dostala vlastne prostredníctvom mojej sestry Vanesy, keďže v mladom veku ochorela a mohla robiť iba taký šport, ktorý nie je fyzicky náročný. Čiže zašla na strelnicu v Trnave, začala strieľať a postupne som začala aj ja.
Tretie miesto na svete je úžasné. Čakali ste ho? Ako ste to prežívali?
Adrika: Po neúspechoch v individuálnej súťaži a mixoch som si povedala, že bez medaily neodídem. Napriek tomu, že som už bola fyzicky aj psychicky unavená, tak som si povedala, že posledné preteky si naplno užijem a dám do toho maximum. Nakoniec sa aj tak stalo a bronzovú medailu sme si odniesli domov.
Mirka: Určite som čakala, že pôjdeme do finále. Medaila bola pre nás len čerešnička na torte. Zároveň to bolo pre nás pekné zakončenie sezóny.
Na to, aby ste sa dostali na MS, ste museli veľa trénovať. Poviete nám, ako vyzerá váš tréning?
Adrika: Každý tréning začínam súťažnou položkou, ktorá obsahuje dvadsaťpäť terčov. Pokiaľ mám pocit, že mi niečo robí už dlhšie problém na nejakých stanovištiach, tak sa tomu venujem viac a takmer vždy si na tréningu potrénujem aj opačné dvojstrely, ktoré strieľame len vo finále.
Mirka: Konkrétne môj tréning vyzerá tak, že prídem na strelnicu a už dopredu mám pripravený plán, na ktorom by som chcela pracovať. Je to veľmi individuálne a nie každý tréning je rovnaký. Niekedy to býva technický tréning – čiže pracujeme na zalícení, nahadzovaní, práci s terčom, trénujeme prechod na druhý terč, postoj, stabilizáciu trupu, správne rozloženie váhy a mnohých iných záležitostiach. Ďalej to je aj mentálny tréning, ktorý zahŕňa veľmi veľa rôznych cvičení. Ako príklad dám: musím trafiť rovnakých 20 terčov (cieľom je pri posledných nepoľaviť a prevedenie musí byť rovnaké pri každom). Ďalej môže byt tréning zameraný na silu, čiže za takýto tréning vystrieľam niekedy aj 350 nábojov a cieľom je, aby sa spevnili ruky presne kvôli nahadzovaniu. Toto sú asi tie najpodstatnejšie veci, ktoré sú základom, na ktorom počas tréningu pracujem.
Z akej zbrane strieľate?
Adrika: Momentálne mám dve zbrane, ale aktívne strieľam len z jednej a to z brokovnice Perazzi MX2000.
Mirka: Strieľam zo zbrane Perazzi MX2000 spolu s TSK pažbou. Mám ešte jednu zbraň, ale nie je športová, tak to asi nie je dôležité.
Zbraň určite vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Poviete nám, ako sa o ňu staráte?
Adrika: Čo sa týka starostlivosti, tak zbraň by mala byť stále namazaná, takže ju pred každým tréningom namažem špeciálnym olejom, aby sa mi s ňou lepšie manipulovalo. Po tréningu a súťaži ju vždy vyčistím, aby tam neboli žiadne nečistoty, ktoré by mohli časom poškodiť mechanizmus.
Mirka: Zbraň pred každým tréningom musím natrieť špeciálnou masťou, taktiež po tréningu ju musím znovu očistiť. Približne každý mesiac ju musím vyčistiť aj zvnútra, to sa týka hlavní. Zbraň chodí raz ročne do Talianska na kontrolu.
Stalo sa vám niekedy, že ste mali problémy so zbraňou na letisku alebo na hraniciach?
Adrika: Našťastie som sa s týmto problémom nikdy nestretla, takže dúfam, že to tak čo najdlhšie zostane.
Mirka: Problém sa nájde vždy, keď niekam letíme. V Peru sme napríklad zabudli odhlásiť zbrane z krajiny a nepustili nás do lietadla, čiže nás polícia vrátila k nim naspäť a zabralo nám to veľa času. Mali sme šťastie, že sme stihli let. A ešte tento rok, keď sme robili check-in pri ceste na Cyprus, nám strelecký zväz zabudol zaplatiť zbrane a na letisku boli prekvapení, že ich máme. Ale okrem toho všetky doklady od zbrane mám vždy v poriadku a zbraň je technicky pred letom riadne skontrolovaná.
Vidíte sa na OH v Paríži v roku 2024?
Adrika: Bolo by to určite úžasné, keby sa mi tam podarilo dostať, avšak myslím si, že na to, aby som sa dostala na olympijské hry, budem musieť ešte veľa trénovať. Ale verím, že sa tam raz dostanem.
Mirka: Každý športovec má svoj najväčší cieľ olympiádu, to je samozrejmé. Nehovorím, že by som tam nechcela ísť, ale dávam si radšej menšie ciele. Na olympiádu by som chcela ísť presne vtedy, keď na ňu budem poriadne pripravená.
Ďakujem za rozhovor a prajem ešte veľa ďalších úspechov!
Žiadne komentáre