Sme ľudia. Zvláštne tvory obývajúce túto Zem, ktoré si myslia, že sú stredobodom vesmíru. Hej, presne to sme my. Nahliadnuc na nás s odstupom, okamžite konštatujem, že sme jedinečný druh. Druh spoločenský. Druh i napriek tomu opustený. Druh chtivý i nechcený. Druh homo sapiens sapiens. Druh, ktorý treba brať s nadhľadom.
Keby som nebola človekom, asi by som sa nad nami pozastavovala. Dôvodov je hneď niekoľko. Napríklad jeme s pôžitkom. Nemusíme mať hlad. Jeme len tak z nudy. Nadžgávame sa potravou, pretože nám chutí. Z nevyhnutnosti sme spravili zážitok. Gastronomický. Sme ochotní za jedlo utrácať nemalé peniaze. Dokonca existujú reštaurácie. Domy, kde sa len je. Vyberáme si, čo skončí v našom žalúdku. Stal sa z toho biznis. Zarába sa nie len priamo na jedle, ale dokonca aj na veciach okolo toho. Ako sú napríklad rôzne kuchárske knihy alebo všelijaké mixéry a nadupané prístroje uľahčujúce varenie. Zjavujú sa ľudia, čo radia ako jesť, čo jesť, prečo jesť. Zostavujú jedálničky za peniaze. V podstate je to absurdné. Neviem si predstaviť, že by napríklad slony spravili zo stravy takú vedu. Je to prazvláštny zvyk ľudí. Z jedla sa stala kultúra, ktorá je pre niektorých zmyslom života, pre iných prekliatím a pre niektorých spôsob, ako si zarobiť.
Tak poďme teda rovno na tie peniaze, keď už som spomínala zárobok. Peniaze sú vcelku vtipná vec. Malé pliešky a šušťavé papieriky, ktoré ľudí úplne ovládajú. Predbiehajú sa, kto ich bude mať viac. Človek sa podľa nich začleňuje do spoločnosti. Niekto kvôli nim trpí a len biedne prežíva a niekto sa vďaka nim vyvaľuje na pláži s pieskom medzi prstami a kokteilom v ruke. V podstate sú peniaze ničím. Niekto im však učil cenu a sú niečím. Keby sa možno v minulosti stalo niečo inak, dnes by sme mohli platiť listami. Stačilo by, aby niekto povedal: ,,Tak, milé dámy, milí páni, v hlave mi skrsol skvelý nápad, už si viac nebudete vymieňať sliepky za mrkvu, týmto dňom je koniec. Od zajtra si za dva brezové listy kúpite chlieb a za jeden dubový máte maslo. Za štyri lipové sa dá kúpiť koza alebo prasa. Choďte a trhajte!“ Pravdepodobne by dnes nejestvovali žiadne lesy a tým pádom asi ani my. Ale celkovo je myšlienka peňazí zvláštna a najmä, ak sa presúva už do úplne abstraktnej sféry. Celá veda okolo kryptomien. Hovorím si, zlaté dobré časy, keď sa platilo jablkami.
Ďalšou z radu podivností sú filmy. Keby sem prišiel a zhmotnil sa tu niekto z inej planéty, tak by to bola jedna z vecí, ktoré by zrejme nechápal. Ľudia pozerajúci na ľudí, ktorí robia to, čo môžu robiť oni sami. To isté s divadlami. Jednoducho je to celkom zvláštne, že jedna z našich najväčších zábav je sledovanie teoreticky samých seba. Len inak. A táto ľudská tradícia má naozaj dlhú históriu. Filmy, seriály a divadlá dokážu v ľuďoch vyvolať, slzy, strach alebo radosť a celé je to pre nás už také prirodzené, že sa nad tým ani nepozastavíme. Pozeráme na hercov a obdivujeme ich za to, že dokážu byť inými ľuďmi, ako sú v realite. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že ich práca pre mňa nemá hodnotu, ale keď sa nad tým zamyslím z iného uhla pohľadu, zdá sa mi byť celá myšlienka kinematografie príliš nepochopiteľná. Celkom vzdialená, ale veľmi fascinujúca z hľadiska ľudského mozgu.
Čo viac dodať. O týchto pochopiteľne nepochopiteľných veciach by sa dali písať litánie. V podstate každá vec v našom okolí je v určitom smere zvláštna. Často sa pýtam, ako napríklad vôbec ľuďom napadlo, poďme zliezť zo stromov a aha, pozri sa, toto je oheň, teraz si kreslime na steny jaskyne a jedzme tieto bobuľky a tieto nie. Alebo, teraz si zoberme lode a plavme sa tadeto, lebo predpokladám, že Zem je guľatá a možno to zaberie menší čas. Alebo celkovo myšlienka času. Poďme to rátať od teraz a tuto to budeme rátať inak ako tuto a dnes je pondelok len tak mimochodom. A o chvíľu príde máj. Dostal som taký skvelý nápad, že už svietime dosť dlho tým ohňom, tak teda poďme spraviť takú sklenenú vec a bude sa to volať dajme tomu žiarovka.
Asi viete, čo tým chcem povedať. Celkovo je to celé také absurdné, že to je až príšerne prirodzené a inak si to už ani nevieme predstaviť. Záhadou je, že práve my, ľudia, sme sa stali privilegovanými občanmi našej planéty. Ale ako hovorí jedna múdrosť, keby chobotnice žili dlhšie ako sedem rokov, sú dostatočne inteligentné na to, aby ovládli celé ľudstvo. Možno je to pravda, možno nie a možno aj my len žijeme v simulácii.
Žiadne komentáre