Zaujímavé ako rýchlo vie spoločnosť zabudnúť na určitý problém, akonáhle sa objaví nový. Áno, myslím tým pandémiu covid-19 a ruské vojnové útoky na Ukrajinu.
Vo štvrtok 24. februára sme sa zobudili do dňa, aký sme si nevedeli ani predstaviť. Už v prvý deň sme vedeli rozoznať agresora od obete. Rusko začalo so “špeciálnymi” operáciami v doteraz neutrálnej, demokratickej a pomerne rozvinutej krajine, Ukrajine.
Pravda je taká, že Putin ako dlhoročný prezident Ruska má vybudovanú veľkú dôveru a rešpekt u občanov Ruska. Akokoľvek sa vyjadrí alebo rozhodne niečo urobiť, vždy bude za ním niekto stáť. Lenže vie každý Rus, čo sa skutočne deje v ich susednej krajine?
Nejde len o vojnu, kde figurujú samé zbrane, tanky či lietadlá, ale aj vojnu informačnú. Musíme si dávať pozor na to, odkiaľ čerpáme informácie ohľadom tejto situácie. Twitter, Instagram alebo YouTube? Sociálne siete sú plné mladých ľudí, ktorí vojnu nikdy nezažili. Na druhej strane sú ľudia, ktorí šíria informácie na týchto sieťach. Či už sú pravdivé alebo nie, tak si dnešná generácia spraví názor práve podľa nich. Nikto nemôže poprieť, že dnešná mládež už nečíta noviny a nepozerá televíziu ako pred 10-20 rokmi. Dnešné deti často nevnímajú ako vzory rodičov či učiteľov, ale práve takzvaných influencerov, ktorí sa živia tvorbou na sociálnych sieťach.
Ruské televízne kanály ako zdroj možnej ruskej propagandy boli v mnohých krajinách zablokované. No vysielajú sa tam naozaj iba nepravdivé informácie? Prečo zablokovali napríklad aj rozprávkové kanály? Úprimne, rád by som to zistil.
Do vojny sa svojským spôsobom zapojila aj jedna z najznámejších skupín “hackerov” nazývaná Anonymous. Nie je tomu dávno, čo do ruských televízií Anonymous prenikli. Na každom ruskom televíznom kanáli boli zábery zo spustošenej Ukrajiny. Presne tie isté a v ten istý čas. Ďalší krok bola výstraha Rusku ako aj Putinovi. Anonymous sa dostali do ruskej databázy Ministerstva obrany. Pozdieľali všetky emaily pracovníkov aj s heslami ako výstrahu a dôkaz, čoho sú schopní. Pre mňa sú Anonymous, okrem vojakov, hrdinovia dnešnej internetovej doby. Mnohí ich poznajú, no nikto nepozná ich totožnosť.
Vojna mala zlý dopad aj na šport. Konkrétne by som spomenul jeden z najväčších futbalových klubov na svete, a to londýnsku Chelsea. Dôvodom je majiteľ. Známy ruský oligarcha Roman Abramovich. Keďže je Rus a kamarát ruského prezidenta Putina, Veľká Británia, ako krajina, v ktorej žije, mu zamrazila účty. To znamená, že klub nemôže nakupovať nových hráčov a predlžovať kontrakty tým, ktorí za FC Chelsea práve hrajú. Jednoducho povedané, ak nepredĺžia so žiadnym hráčom kontrakt, tak ich klub nebude môcť predať a budú odchádzať zadarmo. FC Chelsea tým môže prísť o desiatky až stovky miliónov libier ročne. Keď nikoho nebudú môcť kúpiť, tak časom za klub nebude mať kto hrať. Je tu stále možnosť, že prídu hráči zadarmo, ale to by sa časom tiež zmenilo, keby klub nemal peniaze na ich platy. Ďalší problém bol zákaz predaja lístkov na zápasy. Na zápas mohli prísť len permanentkári. Permanentkári predstavujú menej ako 10% z celkového predaja lístkov. Teda nie dostatok divákov na zaplatenie výdajov klubu. Postupom času sa tieto zákazy začínajú uvoľňovať, no bude Chelsea znovu na vrchole? Neviem. Ťažké časy pre jeden z najväčších futbalových klubov na svete kvôli zbytočnej vojne.
Ľudstvo by sa malo poučiť z minulosti. Čo nás dejepis naučil? Vojny sa viedli už odpradávna. Mali vtedy väčší zmysel? Nemyslím si. Národy, ktoré boli vo vojne, si chceli rozšíriť územie, získať prístup k obchodným cestám či strategickým miestam. Túžili po moci, rešpekte či bohatstve. Ale pravda je, že vždy prichádzali ľudia o životy. Masy ľudí. Mnohí takí, čo vojnu ani nepodporovali, ani v nej nebojovali. Presne tak, ako sa to deje teraz na Ukrajine. Riešme problémy vždy mierovou cestou, aj v bežnom živote. Nenechajme históriu opakovať sa, ale naopak, poučme sa z nej. Pretože násilie vyvoláva len ďalšie násilie.
Autor článku: Emanuel Schwarz
Žiadne komentáre