Telesná a športová výchova, pre žiakov a študentov len “telesná”. Predmet, pri ktorom sa nesedí v lavici, ale behá sa v telocvični či po vonku, ak to školský areál ponúka. V telocvični sa hrá futbal, volejbal, basketbal a vonku sa žiaci pretekajú na bežeckej dráhe alebo súťažia o to, kto dohodí kriketovou loptičkou najďalej. Pekná predstava. No aká je skutočnosť? Bývajú hodiny telesnej výchovy naozaj také? Poskytuje nám telesná to, čo by mala? Venuje naše školstvo dostatočnú pozornosť tomuto predmetu?
Ako mnohí vieme, Slovensko nie je krajina, ktorá si môže dovoliť vybavenie pre všetky športy v každej z našich škôl rovnako. Predsa len máme základné, stredné a vysoké školy. Ako teda určíme, ktoré športy by sa mali podporovať viac a ktoré zasa menej? Porovnajme si napríklad bežecký okruh s multifunkčným ihriskom. Po bežeckom okruhu sa dá behať a….to je vlastne všetko. Môžeme hovoriť, ako tam atléti behajú šprinty, 400 metrov dlhé behy s prekážkami či bez. Ale stále je to “iba” beh. Zato multifunkčné ihrisko poskytuje priestor na hranie kolektívnych športov rôzneho druhu. Nechcem tým povedať, že kolektívne športy sú jednoznačne lepšie ako tie individuálne, ale na takomto ihrisku sa môže hrať hádzaná, basketbal, futbal a mnohé iné. Jednoducho je tam väčšia možnosť výberu ideálneho športu pre žiakov a študentov. Ja si osobne myslím, že by bolo výhodnejšie, keby slovenské školstvo investovalo viac do multifunkčného vybavenia.
,,Deti sa nehýbu ako kedysi!!!” Veta, ktorú použil pravdepodobne každý rodič v dnešnej dobe. Deti trávia viac času na internete ako s rovesníkmi. Jeden z mnohých problémov dnešnej doby, ktorý sa dá riešiť aj športom. Podľa mňa by sa mali viesť deti a mládež k športu, aby sa z nich mohli stať úspešní športovci ako sú napríklad Peter Sagan či Petra Vlhová. Aby mohli reprezentovať Slovensko a robiť mu dobrú reklamu. Aby mohli cestovať za pretekmi či turnajmi po svete, a tým nadobúdali nové poznatky. Možností je veľa. Na to, aby sa naša Petra takto vypracovala, musela sa k svojmu športu nejako dostať. Ako by inak zistila, že ju baví lyžovanie, ak by nikdy nestála na lyžiach. Aj vďaka lyžiarskym kurzom na školách sa mnohí žiaci a študenti naučia lyžovať. Možno z nich nebudú profesionálni lyžiari, ale nájdu si záľubu, ktorej sa môžu venovať. “Zober loptu, nie drogy,” sa nehovorí nadarmo. Lopta síce s lyžovaním nemá nič spoločné, ale pointa je rovnaká. Či futbal alebo lyžovanie, obe sú rovnako dobré ako pre fyzické, tak aj pre psychické zdravie, na rozdiel od alkoholu alebo cigariet.
“Načo známkovaná telesná?! Kazí priemer múdrym žiakom!” Býva zvykom, že žiaci, ktorí vynikajú v predmetoch ako je matematika alebo chémia, nie sú veľmi športovo nadaní. Samozrejme, že to neplatí vždy. Takíto žiaci mávajú často samé jednotky na vysvedčení aj vďaka tomu, že predmet, ako je telesná výchova, je neklasifikovaný. Nechcel by som im uškodiť, práve naopak, chcel by som poukázať na problém u presne opačného typu žiakov. Sú žiaci, ktorí vynikajú v telesnej výchove. Úprimne neviem priradiť ďalší predmet, v ktorom vynikajú, pretože je to individuálne. Ja mám napríklad rád dejepis a občiansku náuku. Každý sa rád učí niečo iné. Ale späť k problému. Prečo by mali byť športovo lepšie nadaní žiaci ukrátení o lepšie známky na vysvedčení? Prečo je telesná hodnotená ako podradný predmet a každý má z nej “zadarmo” jednotku? Veď pohyb je v živote každého z nás dôležitý, tak ako aj vedomosti. Prečo sa neprestane známkovať matematika alebo slovenčina? Počítať, čítať a písať sa každý naučil už na prvom stupni základnej školy, tak prečo to ešte klasifikovať? To sú však otázky na naše školstvo!
Pre každého, kto má rád športy akéhokoľvek druhu, odporúčam športové školy. Síce som do žiadnej nechodil, ale rozmýšľal som nad takouto možnosťou ešte v čase, keď som chodil na základnú školu. Zistil som si toho celkom veľa o športových školách na Slovensku. To znamená, že viem, aké majú vybavenie a výber športov. Jednoducho, ak sa na Slovensku chce niekto v budúcnosti živiť športom, aký ho/ju baví, tak by mal minimálne zvážiť takýto typ školy. V mnohých z nich existujú rôzne športové kluby, takže nemusíte chodiť ďaleko po alebo pred školou na tréningy. Plus chodíte do školy s ľuďmi s rovnakou záľubou. To je veľmi lákavé.
Mali by sme si vážiť to, čo nám dnešná doba ponúka. Starí rodičia by vám vedeli povedať, aké to bolo za ich čias. A že výber športov, ktorým sa chceli venovať, bol oveľa užší. Ak ste aj chceli byť na profesionálnej úrovni, tak vám chýbali peniaze. K tomu chlapci ešte chodili na vojnu, kde mali úplne iný režim, než máme my. V skratke, máme sa lepšie než si myslíme.
Na koniec by som dodal iba toľko, že chcem, aby všetci, čo máte ešte telesnú výchovu na škole, ste si ju užili tak isto ako ja. 😉
Autor článku: Emanuel Schwarz
Tento článok je pohľad na výučbu telesnej výchovy vo všeobecnosti a nie je konkrétne mierený voči žiadnej škole.
Žiadne komentáre