Kým ostatní na rytierov a Vikingov zanevreli, on sa im venuje aktívne dodnes. Jakub Kronome, redaktor Nového Blesku, ktorého na chodbe nestretnete inak ako so slnečnými okuliarmi na očiach, v redakcii pôvodne začínal na úplne inom poste…
V Blesku si už dva roky. Čo ťa viedlo k tomu, aby si rozšíril rady našej redakcie?
Za prítomnosť v redakcii Blesku môžem vďačiť len a jedine bývalej spolužiačke a mojej pani profesorke triednej. Najprv som ilustroval zopár článkov, neskôr sa ma pani triedna opýtala, či by mohla uverejniť jednu z mojich slohových prác a nakoniec som bol už spomínanou spolužiačkou presvedčený, aby som začal pravidelne prispievať.
Takže si začínal ako ilustrátor. Dá sa to chápať tak, že máš bližšie ku kresleniu ako k písaniu?
Určite som mal v čase, keď som do časopisu vstupoval. Doposiaľ je pre mňa kreslenie veľmi dôležité, ale už by som nepovedal, že k nemu mám výrazne bližšie. Prakticky neustále vykonávam nejakú výtvarnú činnosť, ale jej charakter sa mení podľa nálady. Niekedy píšem, inokedy kreslím, potom zase modelujem.
Viem o tebe, že sa venuješ šermu. Je to celkom netradičné. Ako si sa k tomu dostal?
Od mala som mal najradšej príbehy o rytieroch, kreslil si ich a hral sa s nimi. Zrejme to nie je ničím výnimočným, nebol som vtedy určite sám. Na rozdiel od niektorých rovesníkov ma šerm a hlavne Vikingovia neprestali fascinovať doteraz. Po tom, ako sme sa nasťahovali do Trnavy, sa ku mne, už ani neviem ako, dostala informácia o šermiarskej škole Pugiles. No a potom som iba čakal, štyri roky konkrétne, pretože noví členovia museli mať viac ako 16 rokov. Napokon sa mi predsa podarilo pripojiť sa k nim a od tej doby sa venujem HEM-e (Historical Europen matrial arts).
Čo ty a knihy? Máš nejakých favoritov?
S knihami vediem ťažký boj, nemám ich kde uskladňovať. Stali sa jedným z mojich koníčkov a záľub, vďaka nim som nakoniec začal sám písať. Čo sa týka favoritov, o prvenstvo sa bijú Stopárov sprievodca galaxiou s celou tvorbou sira Terryho Pratcheta. Mimo toho sa vyhýbam zatrieďovaniu kníh do nejakých pomyselných rebríčkov, pretože takmer vždy čítam podľa nálady, preto by som sa nezhodol sám so sebou. Momentálne ale vedú severské drámy. Áno a ešte Marťan od Andyho Weira, ten je rozhodne samostatnou kategóriou.
Ako by si sa stručne charakterizoval?
Priemerne vysoký, dlhé vlasy, slnečné okuliare, v dave sa poľahky stratí. Čo sa týka vnútornej charakteristiky, rád sa rozprávam s ľuďmi a neutváram si o nich úsudky dopredu, aspoň si to o sebe namýšľam. Neviem zniesť pokrytcov. Tiež veľmi nerád píšem sám o sebe. Nemám rád happy endy v novelách a poviedkach.
Raz si na redakčnej rade spomínal, že máš rád sychravejšie počasie. Prečo?
Trefná otázka. Mám rád dážď a vietor, vedia byť zvláštne upokojujúce. Nenávidím teplo, prudko a vášnivo, okrem toho nevidím veľmi dobre na slnku, preto mám takmer vždy na sebe slnečné okuliare. Oveľa viac hĺbky v tom nie je.
Teraz si v maturitnom ročníku, budeš maturovať takmer po dvoch rokoch dištančného vyučovania. Ako to vnímaš?
Rozhodne by som nepovedal, že som rád. Značne ma to znepokojuje, keďže náš ročník je postihnutý asi najviac z tých, ktoré doteraz „zmaturovali“. My sme boli na dištančnom vyučovaní najdlhšie a mali by sme maturovať už klasicky – test aj ústna maturita. Okrem toho mne osobne dištančné vyučovanie ani trocha nevyhovuje, čo pociťujem na mojich vedomostiach. Znepokojuje ma to.
Čo ty a výška? Už si rozhodnutý kam?
Áno a trvalo mi pomerne dlho, kým som sa rozhodol, kde budem pokračovať po ukončení gymnázia. Nakoniec toto rozhodnutie padlo na Materiálovo-technologickú fakultu STU hlavne preto, že je v Trnave, keďže by som rád zostal čo najbližšie k historickej agentúre Hector, ktorej som súčasťou.
Takto na záver sa ťa ešte spýtam na vernisáž, ktorá sa konala v našej škole. Tvoje diela sú jej súčasťou, vieš nám ich predstaviť bližšie?
Prečo nie. Diela, ktoré majú ľudia možnosť vidieť na školskej vernisáži, volám Priestorové nezmysly. Základný nápad je postavený na vzájomnom kontraste významu slov a ich rozloženiu na papieri. Za slová som si zvolil anglické príslovky. Dôvodom bola skutočnosť, že prvotný nápad prišiel na hodine angličtiny. Vždy, keď som sa neskôr v myšlienkach k tejto téme vrátil, premýšľal som o nej práve v tomto jazyku. Na vernisáži sú vystavené štyri práce: in – out, in front – behind, up – down, right – left. Prvýkrát som chcel tieto práce vystaviť pred dvoma rokmi, ale tieto plány boli prekazené pandémiou.
Rozhovor vznikol v rámci obnovenia série, Spoznaj redaktora, ktorá sa snaží trochu viac priblížiť zákulisie našej redakcie.
Žiadne komentáre