Každý športovec vie o tréningu svoje, no všetci vám s určitosťou povedia, že je k napredovaniu veľmi dôležitý. Pre mnohých je tréning ťažký a považujú ho za nepodstatný, možno by najradšej videli hneď veľké výsledky. K veľkým úspechom ale treba ísť pomaly, krok za krokom.
Čo ovplyvňuje chod tréningu? Aké vonkajšie faktory nám menia pohľad a pocity počas neho? Mnoho ľudí, ktorých maximálny športový výkon bola telesná výchova na základnej škole povedia, že šport je jednoduchý, šport nijako neovplyvňuje psychické rozpoloženie športovca a to, čo mu behá po rozume nedokáže pohnúť jeho výkonom. Ale opak je často pravdou. Športovcov dokáže rozhodiť aj úplná maličkosť a to aj taká z dávnej minulosti.
Počas tréningu športovci myslia na rôzne veci. Samozrejme, že rozmýšľajú aj nad tým, aké cviky momentálne vykonávajú. Počas nich, ale aj cez oddych, im myseľ často utečie niekam inam. Napríklad keď ide športovec na dôležitý tréning a zrazu si spomenie, že dostal včera zlú známku alebo ako ho odmietlo nejaké dievča, automaticky mu preblikne v hlave a prestane sa sústrediť na tréning. Je celý frustrovaný, nič sa mu nechce a nedokáže poriadne trénovať. Snaží si v hlave zmeniť tému, lenže opakovane sa vracia k tej istej zlej myšlienke. Nazdáva sa, že ho to po čase prejde a znova sa začne koncentrovať na vykonávanie cvikov a zabudne na „narušiteľa“ mysle. Po dlhšom čase na to aj skutočne zabudne, lenže tréning prestane brať ako predtým. Nebude tak natešený ako na začiatku. Prestane mať radosť, že znova trénuje. Skôr naopak, bude nervózny a sklamaný, že znova MUSÍ trénovať. Všetko sa stane núteným. Bude chcieť, aby to čo najskôr skončilo, aby sa už nemusel viac ,,trápiť,,. Najradšej by si len ľahol a počúval hudbu, respektíve robil niečo, čo ho ukľudňuje a vykašľal sa na celý šport.
Tréning môže ovplyvniť aj jeden z jeho činiteľov. Tréner. Prístup trénera k športovcovi a vzájomná dôvera medzi nimi, je veľmi dôležitá súčasť v ich spoločnom pôsobení. Samozrejme ak športovec nepovie, ako sa cíti alebo čo sa deje, nemá mu tréner ako pomôcť upraviť tréning alebo poradiť, ako má trénovať. Ak je ale atmosféra na tréningu príjemná a športovec sa cíti dobre, môže mu to pomôcť zabudnúť, respektíve trochu sa vysporiadať s problémami. Samotný šport ho bude čoraz viac napĺňať a problémy sa začnú vyplavovať z tela spolu s potom. Ak je ale tréning náročný, ba dokonca sa ešte aj tréner necíti dobre (tiež mal ťažký deň) a ku svojim zverencom sa správa nepríjemne, šport prestáva byť vykúpením a pridáva sa skôr na stranu trápenia. Ak športovec cíti, že tréner nie je vo svojej koži, mal by to byť on, ktorý ho svojím kvalitným výkonom poteší.
Keď ale nastane zápas/preteky, športovec nemyslí absolútne na nič iné, len na to, ako podať čo najlepší výkon. Je to úplne iné ako tréning, kde sa hlava v oblakoch sem-tam tolerovať dá. Okrajovo mu možno myseľ trochu zbehne k rušivým myšlienkam. Na ne ale v tom momente nie je čas, okamžite ich preto radšej eliminuje zo svojej mysle.
Počas tréningu, ktorý je časovo dlhší ako preteky a v ktorom je viac času na kadejaké myšlienky, sa niekedy stáva, že mu takto myseľ utečie. Ale preteky, v ktorých je potrebné v krátkom čase podať maximálny výkon si športovec nesmie dovoliť akékoľvek vnútorné rozptýlenie. Aby to športovec dokázal, je potrebné venovať sa popri športovom tréningu aj psychickej príprave. Ak sa tieto dva typy tréningov vydaria a ich výsledky sa stretnú na pretekoch, športovec sa viac nemusí báť svojho zlyhania. Skôr zlyhanie by sa malo báť jeho.
Žiadne komentáre