Po takmer roku a pol dištančného vzdelávania sme všetci radi, že sa môžeme konečne vidieť aj „naživo“, trochu sa socializovať a byť aj v inom priestore, ako len medzi stenami detskej izby. Iste, malo to aj svoje výhody, bolo menej stresu z testov, kopec času sme ušetrili tým, že sme nemuseli cestovať do školy a presúvať sa v rannej a poobednej špičke a o včasnom rannom vstávaní ani nehovorím…
Na prvé dojmy z novej školy, plusy a mínusy, očakávania verzus realita a taktiež na opätovné zvykanie si na bežný školský režim po lockdowne, sme sa opýtali našich prvákov. A tu sú ich odpovede:
„Nechcela som mať žiadne očakávania, pretože som netušila, do čoho idem. Keďže sa kvôli korone neorganizoval Deň otvorených dverí, v škole som predtým bola len raz…na prijímačkách.
Našťastie som nemusela blúdiť po škole, keďže rovno pri vstupe boli tabule s menami a triedami. Aspoň do triedy som teda trafila. Postupne prichádzali aj ostatní, ale ak sa dobre pamätám, v ten deň som prehovorila len s dvoma ľuďmi z triedy.
Postupne som si začala zvykať a spoznala som sa s viacerými skvelými ľuďmi. Nešlo však len o spolužiakov. Učitelia boli tiež odlišní. Hoci neboli takí odmeraní, ako nám nahovorili na základnej, ale aj tak to nebolo rovnaké. Každý z nich zanechal určitý dojem, ktorý sa väčšinou nezmenil ani na ďalších hodinách. Všeobecne môžem povedať, že naša trieda má na učiteľov veľké šťastie, hoci všade sa nájdu výnimky.
Najviac ma ale prekvapilo množstvo učiva a písomky, ktoré sme neustále písali. Tieto prvé týždne som po škole nemala žiadny voľný čas na kamošky a moje vlastné záľuby. Neviem, či to je preto, že môžeme kedykoľvek ostať zavretí doma, alebo či si na to jednoducho musím zvyknúť.
Celkovo sa mi však na mojej novej škole páči a som zvedavá na ďalšie týždne“ , prezradila nám Anička.
Jakub by dal novej škole osem bodov z desiatich. Oceňuje najmä prístup učiteľov, bufet, jedáleň, dobrý kolektív a mínusom je oveľa viac učenia ako na základnej škole a menej času.
O množstve učiva, strese a nedostatku času na seba a kamarátov hovorí aj Rebeka. Na druhej strane oceňuje učiteľov, ktorí sú usmiati a s pozitívnou náladou.
Prístup učiteľov oceňuje aj Terezka a hovorí: „Páči sa mi, že takmer všetci berú ohľad na to, že sme pomaly rok a štvrť strávili doma v karanténe s úplne iným spôsobom výučby, ktorý nikto nečakal, a ktorý mnohým nevyhovoval. Som rada, že už v priebehu mesiaca som si stihla niektoré predmety obľúbiť, ktoré ma na základnej škole až tak nezaujímali. Ale sú tu aj predmety, o ktorých nemôžem povedať, že sú jednoduché a vyžadujú oveľa viac učenia, než sme boli zvyknutí na základnej škole.“
Laura pozitívne hodnotí aj telesnú výchovu: „Nikdy som poctivejšiu telesnú výchovu nezažila, doteraz sme na telesnej hrali iba vybíjanú a rokmi sa mi to znechutilo, čiže som vďačná za rôznorodosť športov a činností, ktoré robíme na hodine. Tak isto vybavenie odborných učební je super, pretože nás to môže priblížiť k tomu, o čom sa učíme.
Mnohí pozitívne hodnotia okrem bufetu aj jedlá v jedálni, sú vraj chutnejšie a kvalitnejšie, ako boli zvyknutí zo základnej školy. Negatívom je len väčší počet stravníkov a na jedlo preto treba dlhšie čakať v rade. Ďalším mínusom boli skrinky na topánky. Nie ich dizajn či funkcia, ale najmä malé rozmery a najmä to, že sú určené až pre dvoch žiakov. Čo už, suterén, kde sú skrinky umiestnené, nedokážeme nafúknuť.
Celkovo ale hodnotenie školy našimi prvákmi dopadlo dobre a my len veríme, že sa im na našej škole bude aj naďalej páčiť a naša škola sa stane aj „ICH“ školou.
Tak teda veľa šťastia, prváci!
Žiadne komentáre