Pani profesorka Kubáňová je dlhoročná pedagogička s mnohými skúsenosťami. Ako sa jej pozdáva dištančné vyučovanie a čo hovorí na zrušené maturity?
Ako sa vám učí cez msteams? Preferujete takéto hodiny či skôr posielanie materiálov z prvej vlny? Respektíve kombináciu týchto spôsobov?
Učenie cez teams je neporovnateľne lepšie ako posielanie materiálov, ktoré bolo takmer jedinou formou výučby v 1. vlne. Chýbalo mi, že mnohé veci som vtedy nemohla dovysvetľovať, objasniť, upresniť… občas sme síce niečo písomne odkomunikovali, ale nebolo to ono. Aj teraz síce posielam materiály, ale skôr ako pracovné listy a poznámky v jednom, ktoré si žiaci pripravia a vypracujú vopred a na hodine si to len skontrolujeme. Na online hodine viem doplniť či upresniť veci a zároveň pre žiakov, ktorí pracovný list vypracovali a mali správne odpovede, je to aj určitá spätná väzba a pocit spokojnosti, že úlohu pochopili a zvládli.
V čom vám príde prvá vlna iná? Cítite zmenu postoja aj u svojich žiakov? Spolupracujú, alebo badáte pokles aktivity?
V prvej vlne sme iba posielali materiály, každý hľadal nejaké cesty, niektorí skúšali zoom, niektorí webex, ale nebolo to na takej pravidelnej báze ako teraz, keď máme upravený rozvrh a nabehli sme na aký-taký systém. Napriek tomu si myslím, že až na niektoré výnimky, boli žiaci v 1. vlne aktívnejší. Asi to súviselo s celkovou situáciou. Síce sme sa báli, ale akosi zodpovednejšie pristupovali k povinnostiam a aj k všetkým obmedzeniam a opatreniam. Nehovorím, že žiaci teraz nie sú zodpovední a neučia sa, ale cítim určitú únavu, apatiu aj u nich a aj v spoločnosti… Trvá to už pridlho, svetlo na konci tunela nevidíme, stúpa napätie v spoločnosti, opatrenia sú chaotické a nemyslím si, že sa nás nejakým spôsobom netýkajú aj chorí a mŕtvi. Vnímame to a ťaží nás to.
Pripravujete aj maturantov. Myslíte si, že minuloročné aj tohtoročné zrušenie maturít bol správny krok?
Minulý rok bolo všetko nové, nevedeli sme, čo od pandémie čakať. Myslím, že v máji sa už maturovať mohlo, počty chorých boli minimálne, ale ľahko sa mi to spätne posudzuje. Na druhej strane, nemyslím si, že by žiaci výrazne inak odpovedali na maturite ako vyšiel ich priemer známok. V podstate sa aj na maturite potvrdia tie štyri roky štúdia. A až do marca sa pripravovali v škole. Tie dva mesiace dištančného vzdelávania by už veľa nezmenilo.
Tohtoroční maturanti neboli v škole už skoro 10 mesiacov. Výučba prebiehala, ale aj pri najlepšej online výuke si žiaci z toho odnesú tak 70-80% oproti prezenčnej forme výučby. Navyše nie všetky školy mali pravidelné systematické online vyučovanie. Stredným odborným školám určite chýbala prax. Myslím, že naši gymnazisti by maturity zvládli, ale teraz je pre nich podstatnejšie venovať čas príprave na prijímacie pohovory.
Sú maturity naozaj také dôležité pre život človeka, ak prehliadneme zaužívanú tradíciu, oslavy, matné spomienky.
Ak to mám porovnať podľa mojich maturít, bola to pre mňa prvá veľká príprava pred štúdiom na vysokú školu. Nikdy dovtedy som sa nemusela pripraviť na štyri predmety a štyri ročníky v priebehu týždňa. Samozrejme som sa pripravovala aj počas roka, ale tým najdôležitejším doklepnutím bol akademický týždeň. Pre mňa to bola veľmi dobrá predpríprava na skúškové obdobia na vysokej škole.
Máte dcéru. Máte pocit, že je domáca výučba dostatočná? Máte práve vďaka nej lepšie pochopenie pre žiakov, ktorým to v tomto období až tak nejde?
Domáca výučba nikdy stopercentne nenahradí výučbu v škole. „Ale keď neprší, aspoň kvapká“ a v tejto situácii je dobré aspoň niečo. Takže ja som spokojná s tým, ako prebieha výuka na škole, ktorú dcéra navštevuje, vidím, že sa učí, tiež majú hodiny cez teams, číta povinné čítanie, robí prezentácie. Zatiaľ sa nesťažovala, že by niečomu nerozumela a keďže je trochu introvert, tak jej až tak neprekáža, že nie je priamo v škole. Hoci si myslím, že do školy sa už aj teší, najmä na spolužiakov.
Máte dostatok informácií? Cítite sa dostatočne informovaná, či už od vedenia školy alebo od predstaviteľov ministerstva? Ako bojujete s prípadnou dierou v informáciách?
Ak myslíme informácie z Ministerstva školstva ohľadom toho, kedy a ako sa ktoré školy otvárajú a podobne, tak ani nie. Napriek tomu, že pravidelne sledujem nové informácie. Ale našťastie túto úlohu potom veľmi dobre supluje Trnavský samosprávny kraj a následne naše vedenie školy. Takže vďaka nim som dostatočne informovaná.
Máte nejaké tipy k domácemu vyučovaniu? Čo odporúčate žiakom?
Ja môžem odporúčať len tipy k môjmu predmetu. Neodvážila by som sa odporučiť, ako sa treba pripraviť na matematiku či biológiu. Ale čo sa týka slovenského jazyka a literatúry, tam je to jednoduché – treba veľa čítať (aj to neobľúbené povinné čítanie) a potom o tom premýšľať. A nielen kvôli maturite. Ale najmä preto, že vďaka literatúre dokážeme lepšie porozumieť svetu okolo nás, ľuďom, vzťahom… Pochopiť na príbehu Anče-mrzáčky z Ťapákovcov, že ľudia sú veľakrát zlí len preto, že sú nešťastní. Že možno budeme stáť pred dilemou, že akokoľvek sa rozhodneme, vždy to prinesie len nešťastie a problémy – ako pre Hamleta či v hre Kým kohút nezaspieva, ale môžeme si aspoň zachovať ľudskú tvár.
Aká je atmosféra v pedagogickom zbore? Prepadáte skepse alebo sa skôr navzájom motivujete?
Myslím, že každý je už z tejto situácie unavený, ale v našom zbore boli vždy veľmi dobré vzťahy. Kým sme boli doma, aj my izolovaní, tak motivácia absentovala. Aspoň u mňa určite. Teraz, príchodom do školy, sa to zlepšilo. Zrejme je to tým, že zrušením maturít už nad nami nevisí Damoklov meč a konečne si môžeme literatúru aj užívať. Teda aspoň ja, neviem ako maturanti.
Sledujete články o online výučbe, rôzne spovede žiakov i učiteľov? Čo si o nich myslíte? Súhlasíte s nimi? Pripravila ich (maturantov z dobrých škôl) o príležitosti pandémia, alebo je to vždy a všade len o snahe a schopnostiach?
Nesledujem. Zo začiatku som niektoré veci sledovala na facebooku v učiteľských skupinách, ale unavovalo ma to a prišlo mi to ako strata času. Každý problém je aj tak individuálny, a preto riešim problémy už len ako triedna učiteľka či rodič. A nemyslím si, že by pandémia pripravila maturantov o príležitosti. Ak sa chcú učiť, cesta sa vždy nájde. Ja som napríklad ako maturantka nemala seminár z dejepisu, vtedy fungoval iný systém. Pripravovala som sa sama a navyše som maturovala v máji v roku 1990. Na jeseň 1989 prišla Nežná revolúcia, v 4. ročníku dejepis nebol, tak som len dostala od môjho dejepisára, pána Kosmála, nové dočasné učebnice dejepisu a celé 20. storočie som sa vlastne musela učiť „po novom“, resp. už nezaťažene marxisticko-leninskou ideológiou a konečne pravdivo. A neuškodilo mi to. Naučilo ma to, ako sa učiť. A teraz je tých príležitostí nepomerne viac, vrátane rôznych online webinárov. Veľmi dobré webináre robil pre žiakov a učiteľov napríklad pán Juraj Hipš.
Myslíte si, že pandémia zhoršila slovenské školstvo, alebo bolo vždy zlé, neprístupné, nepružné, len teraz je to ešte viac medializované? Alebo naopak, nekritizuje sa niekedy nespravodlivo?
Neviem, či tou neprístupnosťou myslíš vzťah učiteľ – žiak a nepružnosťou systém. Myslím, že je v slovenskom školstve veľa schopných a kvalitných učiteľov, ale mnohí rezignovali, alebo ochladol ich entuziazmus kvôli existujúcemu systému. Nepružnosť v tom, či škola funguje na online výučbe, alebo stále len na posielaní materiálov, závisí od zriaďovateľa a vedenia školy a ja som rada, že u nás to funguje veľmi dobre a máme maximálnu materiálnu podporu. Nepružnosť v osnovách, v tom, čo sa učíme, závisí od Štátneho pedagogického ústavu, Ministerstva školstva, Štátneho vzdelávacieho programu. Napríklad ja by som chcela aj slovenský jazyk a literatúru učiť občas inak, vyberať diela aj podľa záujmu žiakov, ale vždy je tam „hrozba“ v podobe písomných testov, teda Externej časti maturity a musím žiakov pripraviť na typy úloh, ktoré Nucem pripraví, hoci si sama hovorím, že niektoré veci sú pre žiakov úplne zbytočné, ak sa nechcú venovať jazykovede. Ale istým spôsobom ma potešil článok, ktorý som čítala o britskej novinárke Kellawayovej, ktorá s entuziazmom začala učiť literatúru na strednej škole v Británii a tiež po čase skonštatovala, že jej predstava bola pripraviť žiakov na reálny život a v skutočnosti ich pripravuje na to, aby obstáli pri maturite a pri prijímacích pohovoroch na vysoké školy. Takže zjavne to nie je len problém slovenského školstva. Potom už zostáva len nájsť si nejakú cestičku, ako tú prípravu na maturitu prepojiť aspoň trochu s prípravou na reálny život.
Žiadne komentáre