Tiež ti občas dvíhajú tlak „experti“ z facebookových komentárov, ktorí si o téme prečítali nanajvýš jeden článok (bonusové body dostanú, ak bol ten článok z nejakého konšpiračného webu a je to absolútny hoax) a teraz sa do krvi hádajú, že oni majú pravdu a všetci ostatní sú tí blbí, i keď im boli fakty naservírované takpovediac „na striebornom podnose“?
Títo hluční idioti však nie sú produktom či dôsledkom moderných technológií, i keď sa to možno niekedy tak zdá. Netvár sa, že si nespomenieš aspoň na jedného rodinného príslušníka „z doby dinosaurov“, ktorý má neprávom pocit, že je expert.
Možno máš babku, ktorá vždy po návšteve nemocnice spustí kritiku každého jedného príslušníka personálu, ktorého stretla. Všetci sú neprofesionálni, nikto z nich nevie, čo robí, predpísali jej zlé lieky a na tú kardiológiu, kam ju poslali, nepotrebuje ísť, veď ona svoje srdce pozná najlepšie a je si istá, že je zdravá.
Alebo strýka, ktorý má počas každých MS v hokeji pocit, že je múdrejší než rozhodcovia, tréner a všetci hráči na lavičke dokopy. Každému prítomnému vykladá, ako to nebol gól, ako by to on zahral lepšie a ako tréner postavil zlého brankára. To, že on naposledy hral hokej pred 40-timi rokmi na rybníku so spolužiakmi a momentálne má také pivné brucho, že má problém si zaviazať šnúrky, preňho nepredstavuje žiadny problém.
Takže nie, „expertov“ nám nevytvorila moderná doba technologická. Vždy tu boli, internet im akurát poskytol jednoduchý a rýchly spôsob, ako svojimi výkrikmi zasiahnuť viac ľudí než kedykoľvek predtým.
Autor toho facebookového komentára, tvoj ujo a babička majú jedno spoločné: nevedia, že nevedia, že nevedia. Nie sú s problematikou oboznámení natoľko, aby si uvedomovali jej zložitosť a rozsah. Práve preto majú pocit, že vedia dosť na to, aby svoje názory na danú tému vykrikovali do sveta, ešte k tomu poriadne nahlas.
Filozofia a jej najznámejší predstavitelia sa ignoranciou, hlúposťou, pocitom nadradenosti a nevedomosťou zaoberajú už po stáročia, čo dosvedčuje napríklad Sokratov slávny výrok „viem, že nič neviem“, alebo Konfuciovo tvrdenie, že „skutočné poznanie je poznať rozsah svojej nevedomosti“.
Pred 20-timi rokmi sa dvaja sociálni psychológovia, konkrétne David Dunning a Justin Kruger rozhodli, že je najvyšší čas tento fenomén objasniť aj z hľadiska psychológie. Ich inšpiráciou bol okrem iného príbeh zločinca McArthura Wheelera. Na základe svojho výskumu v roku 1999 opísali niečo, čo bolo neskôr pomenované ,,Dunning-Krugerov efekt“ práve podľa svojich objaviteľov. Hneď v roku 2000 im za to bola udelená Nobelova cena.
Čo také spravil McArthur Wheeler? V roku 1995 vylúpil v Pittsburgu dve banky. Ozbrojený a bez masky. Keď ho chytila polícia, bol veľmi šokovaný, lebo, ako tvrdil „sa predsa polial šťavou“. Nie, naozaj nesrandujem. Tento zločinecký megamozog mal pocit, že pokiaľ sa poleje citrónovou šťavou, bude pre kamery neviditeľný. Svoj názor nezmenil ani po zhliadnutí záznamov z prepadnutia, ktoré označil za podvrh.
„Dunning-Krugerov efekt“ je vlastne typ poznávacej chyby, na základe ktorej menej kvalifikované osoby alebo osoby s nízkymi kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými, pretože majú väčšie ťažkosti rozpoznať svoje reálne schopnosti. Naopak, vysoko kvalifikovaní ľudia svoje schopnosti podhodnocujú, no preceňujú silu ostatných.
Toto bolo dokázané práve výskumom prevedeným v roku 1999 na Cornell University. Účastníci mali vyplniť test, ktorý overil ich vedomosti z gramatiky, schopnosť logického uvažovania a posudzovania, aké vtipné prídu vybrané vtipy ostatným ľuďom.
Potom sa každého testovaného spýtali, ako si myslí, že dopadol v porovnaní s ostatnými a ako by ohodnotil stupeň svojich znalostí všeobecne. Podľa tohto sa im podarilo účastníkov rozdeliť na 4 skupiny. Prvú tvorili tí, ktorí dopadli v teste najhoršie, no zároveň sa najviac preceňovali: ich priemerná úspešnosť bola 12%, sami sa však hodnotili omnoho optimistickejšie – okolo 62%. Naopak, štvrtá skupina – tá najlepšia, mala tendencie mierne sa podceňovať a zároveň preceňovať výsledky ostatných, pretože mali pocit, že keď je niečo jednoduché pre nich, je to rovnako jednoduché aj pre ostatných.
Keď boli obom skupinám ukázané výsledky ostatných a bola im daná možnosť poopraviť svoj výsledok, testovaní zo štvrtej skupiny boli schopní svoj výsledok mierne zdvihnúť, a tým ho priblížiť realite, zatiaľ čo tí z prvej na svojom výsledku trvali. Z tohto sa núka myšlienka, že feedback pomáha tým viac kompetentným.
Ako sa teda človeku stane, že nevie, že nevie, že nevie? Predpokladom je mať aspoň minimálne informácie o danej téme. Z tohto dôvodu pravdepodobne neuvidíme veľa ľudí hádať sa o jadrovej fyzike. Zato odborníkov na futbal, politiku, zdravotníctvo, školstvo a ekonomiku nájdete vždy a všade.
Akokoľvek múdri sme, nikto z nás nie je odborník na všetko, čo je úplne normálne a prirodzené. Všetci máme oblasti, o ktorých si myslíme, že vieme veľa, i keď nevieme. Dunning-Krugerov efekt je všadeprítomný a každý z nás ho už zažil na vlastnej koži, i keď sa to človeku možno nezdá. Veď ako inak sa dá vysvetliť názor 88% ľudí, že práve oni sú lepší šoféri ako ostatní? Nielenže je to štatisticky nemožné, ono to navyše nekorešponduje s tým každodenným množstvom nehôd.
Dunning-Krugerov efekt sa neobmedzuje na špecifickú etnicitu, kultúru, spoločenskú triedu, pohlavie, ani nie je ukazovateľom nízkeho IQ. Nehovorí o hlúposti daného človeka, len o jeho neschopnosti objektívne zhodnotiť svoje vedomosti v určitej oblasti. Pravdepodobne sa mu celkom nevyhneme, no je dobré byť otvorení novým nápadom, myšlienkam a pohľadom aj v oblastiach, v ktorých sa vyznáme (alebo si to aspoň myslíme). Vždy musíme byť najprv začiatočníci, kým sa staneme naozaj odborníkmi. Je to nepríjemné obdobie sebaklamu, kedy máme pocit, že sme za krátku chvíľu podchytili tak 70% všetkého, čo o téme potrebujeme vedieť, no ak sa budeme ďalej učiť, pochopíme, akí hlúpi a naivní sme boli.
Samozrejme, každú novú informáciu treba brať s rezervou a overiť si ju zo spoľahlivého zdroja, najmä pokiaľ sa vám zdá nepravdepodobná. Vždy je tu totiž šanca, že sa vás snaží poučovať človek, ktorý je ešte väčší začiatočník ako vy sami.
Žiadne komentáre