Tomáš Holkovič patrí medzi absolventov našej školy. Tento mladý chalan sa stal v rokoch 2014 a 2015 Majstrom sveta v kickboxe. Bojové športy boli preňho vždy priorita. Nikdy nemal strach z toho, že by sa mu v ringu mohlo niečo vážne stať. Momentálne je trénerom a vedie svoju Myrmidon Fighting Academy.
V skratke, ako si sa dostal k bojovým športom?
Už od malička som bol aktívny chlapec, ktorý skúšal všetky možné aktivity. Ako dieťa ma otec zobral prvýkrát, v mojich šiestich rokoch, na teakwon-do. Popri tom ma zaujímali aj iné športy. V desiatich rokoch som presedlal na Thajský box, v ktorom som sa úplne našiel a začal zbierať úspechy.
Pamätáš si na svoju prvú súťaž ?
Áno, pamätám si na svoj prvý zápas v thajskom boxe. V čase, keď som ja začínal s Thajským boxom, boli mládežnícke kategórie ešte málo rozvinuté. Takže cca ako 11-12-ročný chlapec som zápasil proti chalanom vo veku 16,17,18 rokov, keďže som bol toho času najmladší zápasník na Slovensku. Prvý zápas som mal na gala večere Fight Club 2 a bojoval som proti zápasníkovi, ktorý bol o 5 rokov starší. Súboj sa skončil remízou, ale bol som spokojný so svojím výkonom.
Si úspešným absolventom nášho gymnázia. Aj napriek tomu, že si športovec, si sa na začiatku štúdia rozhodol pre klasickú triedu. Prečo si si nevybral športovú?
Vzhľadom na to, že na našej škole nebol thajsky box a ani kickbox, v ktorom som dosiahol najväčšie úspechy, skúsil som talentové skúšky z atletiky. Na atletiku som nikdy predtým nechodil, ani v nej nesúťažil. Nepovažoval som to však za problém. Bojové športy sú natoľko náročné, naša príprava je dostatočne komplexná a všestranná, že ak si dobre pamätám, tak na talentových skúškach som skočil celkovo druhý alebo tretí. Bol som ochotný reprezentovať školu v atletike, ale prioritou zostávali bojové športy. Atletika a beh boli pre mňa vždy hlavne kondičná príprava na boj. Na zápise do športovej triedy som sa pýtal, či bude možné uvoľňovať ma v prípade, že by sa mi krížili tréningy atletiky a moje tréningy kickboxu. Kickbox bol pre mňa priorita. Vzhľadom na to, že uvoľňovať ma nebolo možné, zapísal som sa do klasickej triedy, keďže aj do nej som bol prijatý. Nechcel som sa dostať do situácie, že by ma niečo limitovalo a obmedzovalo v ceste za mojimi snami.
Hovoríš, že tvoja príprava bola vždy náročná. Čo sa v nej nesmie podceniť?
Nakoľko som až príliš veľký perfekcionista, snažím sa naozaj vždy všetko dotiahnuť na 120%. Odmalička dbám na životosprávu, stravu a výživu, a aj na samotný tréning a prípravu. Postupom času som sa začal zaujímať tiež o mentálny coaching a hľadať v ňom niečo, čo by ma posunulo vpred. Častokrát som si bol svojím trénerom, psychológom a radcom. To mi zostalo dodnes. A som veľmi opatrný aj čo sa týka ľudí. Naučilo ma to spoliehať sa sám na seba. Môj názor je taký, že pokiaľ chce byť človek ozaj najlepší, tak musí žiť pre to, čo robí. V tom prípade nepodcení nič. Priorita pre mňa bolo spraviť vždy maximum pre víťazstvo.
Čo sa odohrávalo v tvojej hlave pri zápasoch? Je pravda, že zápasník v tom momente nemyslí na nič?
Myslíš iba na prítomný moment, na dýchanie, vnímaš priestor a súpera. Ja som častokrát v ťažkých momentoch hľadal silu v motivácii a môj vnútorný hlas mi v náročných momentoch veľmi pomohol.
Keď už hovoríme o tom boji. Kvôli akým zraneniam je nutné zápas ukončiť a naopak, s ktorými poraneniami môže bojovník pokračovať ?
To už závisí na uváženiach ringového lekára a rozhodcu. Drobné trhliny a poranenia, ktoré dokáže tréner alebo cutman cez prestávku zastaviť, sú v pohode. Pokiaľ ide o nejaké hlbšie tržné rany, pri ktorých je krvácanie veľmi silné, alebo zlomeniny, väčšinou sa zápas v záujme zdravia zápasníka ukončuje. Zdravie je vždy priorita.
Ty už si niekedy skončil s takýmito vážnymi zraneniami ?
Samozrejme, áno, ale paradoxne pri tréningu. V zápase sa mi takéto zranenie nestalo. Pri tréningu môj stupeň sústredenia niekedy nebol asi dostatočne veľký. Takéto situácie si ale spájam aj s ťažkým fyzickým vyčerpaním, keďže moje tréningy boli ozaj tvrdé. Keď je už fyzická sila na hrane, tak človek začne robiť častejšie chyby v obrane a stráca sústredenie.
Máš za sebou už niekoľko zápasov, prevládajú medzi súpermi napäté vzťahy, alebo agresia je čisto len v ringu?
Z mojej strany tam bola vždy rivalita. Mám veľa kamarátov medzi zápasníkmi. Ale v ringu to ide všetko bokom. S niektorými sme po zápase kamaráti, s niektorými nie. Je to rôzne. Každopádne, rivalita tam podľa mňa vždy bude, ale možno to je iba moja ťažká povaha. Hehe.
V Trnave si si vybudoval vlastnú posilňovňu pre fighterov. Stále súťažíš, alebo sa venuješ už len svojej Myrmidon fight akadémii?
Teraz už iba akadémii. Stále aktívne trénujem, nie však súťažne. Venujem sa akadémii a trénerstvu.
Keby sa niekto chcel prihlásiť, čo mu vie ponúknuť tvoja akadémia?
Všetko, čo potrebuje profesionálny zápasník, a tiež všetko, čo potrebuje začiatočník. Snažím sa, aby som vedel poskytnúť komplexnú prípravu od základov a rast až na profesionálnu úroveň. Zároveň je veľa ľudí, ktorí cvičia rekreačne pre radosť. Cieľ akadémie je priniesť bojové športy medzi širokú verejnosť.
Kvôli súčasnému koronavírusu je vyhlásený mimoriadny stav, kedy sú fitness centrá a aj podobné zariadenia zavreté. Ako to na teba vplýva z pozície osobného trénera?
Tato situácia sa nás priamo dotýka. Samozrejme, vplýva to aj na mňa a celú akadémiu. Chýbajú mi všetci členovia, keďže sme super kolektív a vládne medzi nami priateľská atmosféra. Verím, že sa situácia čoskoro vráti do normálu a budeme spolu opäť v zdraví fungovať.
A čo tvoji žiaci, ako zvládajú súčasnú situáciu?
Cieľom je teraz ozaj minimalizovať kontakt s okolím a snažiť sa zacvičiť si sám doma. Verím, že každý z mojich “žiakov” zvládne domáci tréning bez problémov. A keď táto nepríjemná situácia skončí, pripravíme nábor aj nových členov a spoločne začneme odznova postupne prípravu. Ja osobne verím, že sa vrátime ešte silnejší.
Žiadne komentáre