Klišé romantických komédií

Klišé romantickej  komédie. Od začiatku filmu poznáme  zápletku aj koniec. Niekto ich pozerá s nádejou, že aj jeho vzťah bude vyzerať ako z rozprávky, iní ich pozerajú z nudy, no a nájdu sa aj takí ako ja, čo ich pozerajú, lebo takýmto filmom dávajú ešte jednu  šancu, pretože dúfajú, že nastane nepredvídateľný zvrat, no napokon sa nič také nestane. Uznávam, možno som svojím spôsobom naivná a zbytočne v ne ešte stále vkladám svoju nádej, no skôr ako naivitou to bude nepoučiteľnosťou. 

Samozrejme, nehádžem všetky romantické komédie do jednoho vreca, týmto článkom myslím len tie neoriginálne výtvory, ktoré sa hneď začnú obohranou zápletkou typu: Chlapec obleje dievča, samozrejme, tu nastáva otázka, kde? Možností je hneď niekoľko, kaviareň, chodba školy, jedáleň, hotel, letisko, atď. Niektorí tvorcovia dokonca nepoužijú kávu, ale inú tekutinu, čím sa snažia odlíšiť svoje dielo od ostatných. Čo veľmi nepomáha, ale snaha sa cení. Potom nastane trápna chvíľka, pri ktorej obaja pochopia, že to je láska na prvý pohľad, on ju pozve na rande a ona bude, ako inak, súhlasiť. Podľa miesta deja sa zvyšok filmu určí v podstate sám. Určite tam bude hádka a neskôr aj dojemná scéna, na to ani nemusím byť veštica, aby som to vedela (a nielen ja, ale aj každý človek so štipkou predvídateľnosti). Ospravedlnenie bude zahŕňať ruže, sviečky, možno západ slnka alebo hviezdy. Na konci skončia spolu, poprípade jeden z nich tragicky zomrie. Posledná scéna záleží aj od toho, či chcú tvorcovia spraviť pokračovanie alebo nie. Ešte som zabudla na ,,pikantnú“ scénu, ale tých tam býva počas filmu viac.

Existujú ale aj iné, tiež ,,jedinečné“ začiatky filmu. Jeden z mojich najobľúbenejších sa môže zásadne odohrať len na strednej škole. Predstavte si situáciu – najpopulárnejší  chalan široko ďaleko, určite športovec, motorkár, sukničkár alebo člen kapely, každá po ňom túži, najmä školská slepica (Barbie, fiflena, fuchtľa- volajte ju, ako chcete), ale do koho sa on zamiluje? Gratulujem, určite ste uhádli, sú totiž len tri možnosti: nové dievča, tá čo sedí len v knižnici alebo jediná baba, čo o neho nemá záujem. Pri prvom type to bude mať chalan celkom jednoduché, stačí pár ohraných baliacich hlášok a je jeho. Jedinou komplikáciou bude už spomínaná Barbie, ktorá sa ich bude snažiť rozhádať. No samozrejme sa jej to nepodarí. S touto zápletkou sa môže počítať so vzťahom už v prvej polovici filmu. Pri možnosti knižné dievča alebo inak povedané bifľoška, ale to je celkom nepekný výraz, keďže nie všetky baby, čo veľa čítajú, sa automaticky iba učia (ale to je tiež jeden zo stereotypov týchto kinematografických skvostov), sa bude musieť hlavná mužská postava stať slušným chlapcom, poprípade napísať báseň či pieseň, ktorú jej zaspieva pod oknom. Bonusom je, keď sa jej zastane pred školskou roztlieskavačkou. Nakoniec aj tak skončia spolu. Veď ako inak…Ak by išlo  o jeho ,,odporkyňu“, hlavný hrdina by sa dal považovať za naozajstného hrdinu. Táto situácia býva častokrát pre chlapca veľmi bolestivá a to nielen po psychickej stránke. Ženská postava ho bude odmietať a bla bla bla… No aj tak sa jej jedného dňa v hlave zjaví myšlienka, že sa jej vlastne celkom páči, potom sa jej bude snažiť všemožne zbaviť, veď predstava toho, ako mu vyznáva svoje city, je taká neprirodzená, no ako sa hovorí, srdcu nerozkážeš a v posledných minútach si padnú do náručia.

Celkom nový typ zápletky, ktorý sa, z môjho pozorovania objavil len nedávno, je že sa budúce obete lásky už predtým poznali, ale zamilujú sa do seba, až keď spolu so svojou partiou kamarátov hrajú hru na pravdu a úlohu alebo inú s týmto princípom. Dvaja dostanú úlohu pobozkať sa a nejako medzi nimi preskočí iskra. Problém môže nastať len v dvoch prípadoch. Jeden z nich je, pokiaľ má chalan medzi členmi skupinky frajerku, ale to je väčšinou len drobný nepodstatný detail. Za druhú, väčšiu komplikáciu, môžeme považovať situáciu, keď má najlepšia kamarátka dievčaťa, ktoré sa bozkávalo, crush (mimochodom, toto slovo z duše nenávidím) na druhú obeť osudovej úlohy. Preto dvaja hlavní hrdinovia budú svoju lásku utajovať, ale aj tak sa na všetko príde. Kamarátkam to zväčša zničí priateľstvo, ale čo by pre chlapca snov nespravili. Občas sa na konci príde na to, že chalan za to vôbec nestál a ony dve sa uzmieria, ale to už závisí od scenáristu, ako veľmi sa mu chce vytvoriť dojem nečakanej zápletky. 

Určite je aj viac typov dejových línií.  Napríklad, že jeden z dvojice má smrteľnú chorobu. No snažila som sa uviesť hlavne tie najčastejšie, ktoré, podľa môjho názoru, pozná úplne každý. Okej, zhrnuli sme si to dôležité, ale kam som sa tým snažila dostať? Chcela som hlavne podotknúť veľkú nereálnosť týchto zápletiek.  Keď vás niekto niečím obleje, nemáte ani najmenšiu chuť padnúť mu do náručia a žiť spolu šťastne až do smrti. Opravte ma, ak sa mýlim. 

Ďalej sú tu tie super sladké vzťahy, ktoré spôsobujú cukrovku. Nemyslím si, že vzťah môže fungovať, pokiaľ sa v ňom vedú len konverzácie typu, ja ťa milujem viac, nie, ja teba najviac, ale ja teba ešte viac…Nie som síce odborníčka na vzťahy, ale slepá tiež nie som. Väčšina vzťahov, čo sú (skôr boli) okolo mňa a začali ako z filmu, boli plné presne tých istých medových rečí a  po týždni skončili. Ak nie skôr. Česť výnimkám, ale ako sa vraví, výnimka potvrdzuje pravidlo. 

Vlastne, keď sa nad tým zamyslím, z môjho pohľadu nám takéto filmy dávajú akoby  povinnosť mať niekoho alebo byť aspoň zamilovaný. Je to také nepísané stredoškolské pravidlo: Každý tam stretne svoju prvú veľkú lásku. Sama potom vidím, že niektorí si niekoho hľadajú možno len z povinnosti, akoby mali pocit, že keď si nikoho nenájdu do maturity, ostanú navždy sami.  Nehovorím, že to tak má každý. Je aj veľa takých, čo sa zamilujú naozaj úprimne.

Aby som nebola iba negativistka a neupozorňovala len na to zlé, myslím, že by som sa s vami mohla podeliť o to, čo mi klišé romantických komédií dáva. Nútia ma kreatívne uvažovať a tým nie je myslené to, že dokážem pomerne rýchlo určiť koniec, lebo to veľa kreativity nevyžaduje. Ide  skôr o takú malú drobnosť. Počas záverečných titulkov rozmýšľam nad vecami typu, čo ak by sa jej neprišiel ospravedlniť, alebo čo ak by sa zrazu hlavná hrdinka zamilovala do niekoho iného? Zrazu si začnem z hlavnej dejovej línie vytvárať malé odbočky, vďaka ktorým sa v mojej hlave vytvorí úplne nový koniec. Preto mi dovoľte sa nahlas zamyslieť.  Je tu možnosť, že by rozvíjanie kreativity bolo pravou podstatou týchto filmov, alebo len vidím pohár opäť plný miesto prázdneho?