Do školskej knižnice nám prednedávnom pribudli dve nové knihy: Muži mi to vysvetlia od Rebecci Solnit a Muži, kteří nemají ženy od Haruka Murakamiho. Práve prvý titul som mala v hľadáčiku už dlhšiu dobu, takže som si ho okamžite uchmatla. No nielen kvôli sebe, ale aj kvôli recenzii pre vás, ako je to pri novinkách našej knižnice zvykom.
Muži mi to vysvetlia je vlastne zbierkou 7-mich esejí, ktoré vznikli a boli uverejnené pôvodne samostatne. V tej najznámejšej z nich, podľa ktorej je celá kniha pomenovaná, skombinovala autorka príhody zo života, konkrétne medializované prípady, aj tie každodenné nespravodlivosti dejúce sa v kultúrach od USA až po Indiu len preto, že „chlapi to vedia lepšie“. Jej cieľom bolo vysvetliť mansplaining a jeho dôsledky, ktoré sú ďalekosiahlejšie, než by sa mohlo zdať.
Solnit, ktorá napísala o mansplainingu asi najznámejšiu esej vôbec, je často označovaná aj za autorku samotného termínu (táto zásluha je jej, ako sama tvrdí, pripisovaná neprávom, no nepopiera, že esej mohla vznik samotného výrazu inšpirovať). Iróniou je, že ona sama toto slovo používa nerada, lebo sa jej zdá trochu prisilné.
Zvyšok knihy obsahuje dosť strašidelné štatistiky násilia páchaného na ženách, názory na sexuálny škandál riaditeľa Medzinárodného menového fondu (ako jedného z najvplyvnejších a najmocnejších mužov planéty), zrovnoprávnenie manželstva, vymazávanie žien z histórie a mnoho iného.
Muži mi to vysvetlia má, ako každá kniha, ktorá rieši tabuizované témy a núti ľudí rozmýšľať, okrem obdivovateľov zo všetkých kútov sveta aj zástupy neprajníkov. Podľa nich je cieľom celej publikácie zhadzovať mužov. Lebo umocňovať postavenie žien zjavne znamená automaticky degradovať mužov, všakže? (Nie, neznamená.)
Rebecca Solnit oplýva obdivuhodnou schopnosťou človeka priam ovaliť svojimi slovami. No aj keď práve nerozdáva slovné facky, zachováva si svoj typicky úprimný, jasný a na mňa miestami až príliš priamy štýl písania. Na 13O-tich stranách absolvuje čitateľ rýchlo kurz histórie feminizmu s dôrazom na neutíchajúcu potrebu jeho prítomnosti ešte aj dnes. Eseje nie sú vôbec rozsiahle, náročné a ani človek, ktorý takmer nemá tušenia, o čom vlastne feminizmus je, sa nebude cítiť stratený, skôr naopak. Kniha mi, keďže nezachádza do detailov, príde ako fajn príručka „feminizmu pre začiatočníkov“. Tento dojem vo mne navodzujú aj príbehy zo života, či už tie medializované alebo autorkine, ktorými sú popretkávané názory s faktami. Práve tie konkrétne prípady dodávajú autorkiným myšlienkam skutočný rozmer. Zároveň podávajú ľuďom, ktorí sa s tým môžu mať problém stotožniť, polopatistické a neabstraktné vysvetlenie toho, čo autorku na tomto svete štve.
Žiadne komentáre