Spoznaj redaktora: Ale čo ak sa princovi niečo stane a princezná zostane smutná?

Dúfam, že sleduješ náš Instagram @najlepsiblesk. Ak nie, je najvyšší čas začať, keďže dnes ti predstavím Timeu Peťkovskú, žiačku 3.B, spravovateľku nášho insta účtu a jednu z troch kedysi “premotivovaných prváčok”, ktoré znovu postavili na nohy Blesk. Prečo píše, o jej láske ku knihám, ktorú tak trochu pozdvihla na vyšší level, o smutných koncoch, ružových okuliaroch a zbytočných vedomostiach je dnešný rozhovor zo série Spoznaj redaktora.

Si jednou z 12-tich dievčat, ktoré reprezentovali Slovensko v rámci projektu She Runs. Na konci septembra ste s pánom zástupcom a Katkou Slovákovou strávili pár dní v Bruseli, kde boli odprezentované výstupy a zhodnotený celý proces. Vy ste sa podelili o skúsenosti s organizovaním Dní zdravia. Ako posledný polrok v rámci projektu hodnotíš? 

Poriadne som si precvičila angličtinu, videla zas novú krajinu a bola som súčasťou skutočnej konferencie. Na Dňoch zdravia sa mi veľmi páčilo, že sme ich pripravovali všetky spolu. Celkovo bolo fajn niečo organizovať, dať ostatným príležitosť niečo robiť.

Budeš sa aj naďalej uberať takýmto smerom, alebo máš úplne iné plány?

Určite je v tejto sfére ešte čo robiť. Bolo by fajn, keby niektorá z nás pokračovala, ale asi nie som tá pravá. Veď ja a šport? To predsa vôbec nejde dokopy…..

Dobre, takže k športu ťa to neťahá, čo neprekvapuje asi nikoho, kto ťa v živote videl behať. Kam teda? Si tretiačka, volila si si semináre…..z čoho sa chystáš maturovať? 

Mám dejepis a francúzštinu a aj tie som si zvolila skôr z donútenia, keďže niečo sme si vybrať museli. Na gymnázium som išla hlavne kvôli jazykom – angličtine, slovenčine a teda aj francúzštine. Ja som vlastne až do deviateho ročníka na ZŠ nevedela, kam chcem ísť. A potom… Veď existujú gymnáziá! Vyhovovalo mi, že je tam všetko a nemusím sa na nič špecializovať. Zároveň som už vtedy veľa čítala, no nič seriózne nepísala. No a teda, čo ďalej? Ak sa nedokopem k napísaniu niečoho úžasného, čo mi začne zarábať peniaze, tak určite pôjdem na VŠ. Asi by som chcela pokračovať v odbore s týmto zameraním: jazyky, možno nejaká história, keď už mám ten dejepis, alebo niečo podobné. Nechcem ísť na žurnalistiku, lebo mám pocit, že ak vie človek písať, uplatní sa v tejto oblasti aj bez titulu. 

Ísť na gympel kvôli jazykom znie síce fajn, ale predsa len, ešte je tu biológia, geografia, chémia a ďalšie  predmety, ktoré sa musíš učiť.

Eh, fuj. Nie že by som tie predmety nezvládala, ale príde mi zbytočné  sa to všetko bifliť. Nebaví ma, keď viem, že to nevyužijem. Je to celé také vtipné, že sa iba učíš, napíšeš písomku a koniec. Zabudneš to. Teda minimálne ja. Našťastie ma niečo občas aj zaujme, napríklad, keď berieme na biológii človeka. To sa nás reálne týka a môže mi to raz pomôcť. 

Nad prekladateľstvom si rozmýšľala? Veď to je  vlastne kombinácia jazykov, kníh a písania….

Síce nemám až takú dobrú úroveň angličtiny, ale všetko sa dá zlepšiť. Myslím, že by sa mi to páčilo, najmä kvôli tomu čítaniu kníh.

Tvoja láska ku knihám je dosť očividná. Často máš v tlačených číslach recenzie, no nedávno si to posunula na úplne nový level a založila si si bookstagram, za čo som vďačná, keďže ma to nakoplo k prečítaniu Klubu bitkárov. 

Hej, na začiatku prázdnin som si založila vlastný Instagram o knihách, lebo som aj sama chcela, aby niekto pridával knihy a k nim nejaký stručný názor. Viac báb zo školy mi už povedalo, že si niektorú z kníh na mojom profile prečítali a bola úplne super! Podľa mňa to tak pomáha…Hm, namotať ľudí? 

Asi sa ťažko vyberá obľúbená kniha, ale spomínaš si na nejakú, čo ťa v poslednom čase naozaj zaujala?

Všetky skvelé miesta od Jennifer Niven. To bola asi prvá „reálna“ kniha, v tom zmysle, že sa zaoberá vážnymi problémami. Je to fajn napísané, má to dobrý dej a koniec. Teda, dobrý koniec…..má to smutný koniec, ale ja mám rada smutné konce. 

To fakt? Prečo?

Knihy so šťastným koncom mi občas prídu, že sa na svet pozerajú až príliš cez ružové okuliare. Lebo nie všetko musí skončiť šťastne, chápeš? Ako v rozprávkach, keď princ a princezná žijú šťastne až do smrti. Ale čo ak sa princovi niečo stane a princezná zostane smutná? Okrem toho, keď čítaš tú knihu, smutný koniec prosto nečakáš. A mám rada, keď vo mne vie autor vyvolať aj iné emócie než šťastie. 

To je teda dôvod, pre ktorý píšeš?

Áno, aj. Som typ človeka, čo chce po sebe niečo zanechať. Nepíšem z nudy. Píšem, aby druhí ľudia počuli moje myšlienky. Aby chápali, čo mám na srdci. Lebo každý má niečo… A rozprávanie, najmä o pocitoch, je väčšinou dosť zložité. Aj keď ma niečo trápi, som ticho, nedám to na sebe znať. Nerada zaťahujem ľudí do svojich problémov, ak nejaké mám. Som v tomto smere taká uzavretá. Pre mňa je riešením sa vypísať. A  ak to aj nedám nikomu prečítať, aspoň si to pritom utriedim v hlave. Taktiež sa nerada niekam pchám. 

Napríklad? 

Napríklad som nechcela ísť ani do Blesku, že sa sem nebudem pchať. Mne to prišlo, že otravujem. Proste som taká, že druhým ľuďom nechcem robiť zle. Aj keď mi niekto neskutočne lezie na nervy, som k nemu milá alebo taká neutrálna, lebo dobre viem, že ak by sa ku mne niekto správal zle, tiež by sa mi to nepáčilo. Snažím sa ísť do všetkého štýlom: čo by sa nepáčilo mne, nebudem  robiť ani ja. To je, podľa mňa, taký správny životný cieľ. 

Nakoniec ťa tí praví ľudia postrčili, Blesk ste s Katkou a Veronikou oživili a neustále ho vylepšujete. Dokonca si sa nedávno stala  zodpovednou za novovzniknutý instagramový profil. Je to bežné, alebo sú stredoškolské časopisy na Instagrame skôr raritou?

 Myslím, že dosť nezvyčajné. Minimálne v Trnave sme jediní. 

A plány? 

No, určite je fajn tam oznamovať, že vyšiel nový článok, lebo aj ja ocením takéto zjednodušenie života. Ale dávať tam stále dookola iba toto? To mi príde dosť nudné. Asi začnem viac propagovať školu, žiakov a akcie, ktoré sa organizujú. Imatrikulačky, párty a tak.

Ako zapálenú ekologickú aktivistku ťa nevnímam, takže ako prispievaš svojou troškou ku krajšiemu svetu?

Som rada za tých pár uvedomelých ľudí, najmä za tých, ktorých mám blízko, lebo ma motivujú. No ja taká osoba nie som. Ja skôr len prežívam a užívam si. Snažím sa každý deň povedať niečo druhým ľuďom. Predstav si, že zajtra sa ti niečo stane a ty toľkým ľuďom nepovieš, že ti na nich záleží. Možno tým aj niekoho potešíš….skrátka,  rada robím druhým ľuďom radosť. 

Rozhovor vznikol v rámci novej série interviews, ktoré tvoríme medzi sebou. Chceme sa navzájom lepšie spoznať a zároveň priblížiť čitateľovi. Rozhovor s redaktorkou vychádza každý štvrtok.