Všetci ho poznáme ako večne usmievavého športového nadšenca s lepšou kondičkou, ako väčšina z nás. Veď priznaj, vieš spraviť mlynské kolo? Ja nie, ty asi tiež nie, ale on áno. Futbalu sa dlho venoval či už ako hráč, alebo ako tréner, až sa dostal k nám na školu. Bol v mládežníckych výberoch ČSSR, reprezentoval Slovensko vo futsale, trénoval Inter Bratislava. Všetko toto a ešte aj niečo viac nám o sebe prezradil náš (už nie až tak nový a tajomný) člen učiteľského zboru, pán profesor Jozef Brezovský.
Prečo ste odišli z perspektívneho a finančne atraktívneho trénerského postu v „A“ tíme Interu a prišli do školstva?
Inter Bratislava je určite kultový klub a viesť A tím v 2. lige bolo o to zaujímavejšie. Po bláznivom, no úspešnom polroku mi v júni skončila zmluva, avšak k jej predĺženiu nedošlo. S klubom sme sa rozišli korektne, bolo to vzájomné. Finančne je profi futbal určite atraktívnejší ako školstvo, potrebujete mať však aj trochu šťastia a hlavne “politické” zázemie. Škola je mi asi osudová – ako študent som sa v nej dobre cítil a rovnako je to aj teraz.
Čo vás na práci učiteľa príjemne a naopak nepríjemne prekvapilo?
Neprekvapilo ma nič. Ale pravda je asi taká, že viac, ako na prostredí, záleží na ľuďoch. Ak sa zíde dobrá partia, ide to aj v škole, a to napriek neviem koľkej momentálne prebiehajúcej reforme školstva.
Aké vlastnosti si na žiakoch ceníte a za čo by ste nás na druhej strane najradšej prizabili?
Žiak by mal byť v prvom rade slušný, veď reprezentuje svoju výchovu a rodičov. Cením si, keď žiak vie komunikovať a zhodnotiť situáciu. Nikdy však nesmie klamať.
Akým športom ste sa venovali ako dieťa? Prípadne mali ste nejakú nešportovú záľubu?
Naša telesná bola na ulici – naháňačky, lezenie po stromoch, preliezanie plotov, v zime sme dokonca mali pred činžiakom ľadovú plochu. Vtedy som chcel byť hokejista. Najlepšie som však, aspoň si myslím, ovládal futbal. A aj ma najviac bavil. Z nešportových záľub som najradšej pozeral televízor 🙂 .
Aká bola Vaša futbalová kariéra a ako ste sa dostali k trénerstvu?
S futbalom som začínal na ulici. Potom, keď som mal 12 rokov, ma otec zobral na tréning žiakov Spartaku. V 15-tich som sa dostal do reprezentácie SR U15 a širšieho kádra ČSSR 16. Keďže som sa nedostal do kádra A tímu v Trnave, rozhodol som sa spojiť školu a futbal na FTVŠ v Bratislave. Už vtedy som túžil stať sa trénerom. Po štúdiách som stále aktívne hral futbal, z toho osem rokov v zahraničí, kde som potom pôsobil aj ako tréner. Teraz som držiteľom trénerskej najvyššej UEFA PRO licencie a v súčasnosti sa venujem vzdelávaniu futbalových trénerov a tvorbe tréningových programov pre kluby.
Ako ste zvládali za študentských čias zladiť školu a futbal? Netrpeli kvôli tomu vaše známky?
Určite nie, na základnej škole som chodil do športovej triedy a aj keď to potom bolo na priemyslovke už ťažšie, dokázal som zmaturovať s vyznamenaním. Naučil som sa učiť počas vyučovania, počúval som a veľa čítal, doma som väčšinou už len vypracúval úlohy. Ale mám pocit, že vtedy sme vedeli využiť čas lepšie ako mladí dnes. Boli sme vychovaní tak, že najskôr povinnosti, potom telka alebo kamaráti. Samozrejme sme si chceli aj my niečo uľahčiť alebo sa uliať, ale akoby náhodou sa na všetko prišlo. Študentské časy – najkrajšie časy.
Máte pocit, že oproti klasickým školám ponúka gymnázium športovcom výhody? A celkovo, keď porovnáte zladenie školy a športu, keď ste vy boli mladý a teraz, kto to má ľahšie?
Spojenie športu a školy je pre športovcov jednoznačne výhodou, no nesmú to zneužívať, keďže predsa len učivo nie je ľahké. Myslím, že výsledky (aj bývalých) žiakov, ako aj ich medzinárodné športové úspechy, sú toho dôkazom. Podľa mňa to však dnes majú študujúci športovci ľahšie.
Čo považujete za svoj najväčší futbalový úspech?
Dúfam, že ma ešte len čaká, keďže futbal je nevyspytateľný a vždy je motivácia dosiahnuť niečo viac. Mám radosť, ak sa moji bývalí hráči dostanú do ligy či dokonca reprezentácie. Za úspech považujem tiež funkciu Športového riaditeľa mládeže v FC Spartak Trnava a FK Senica, či možnosť viesť „A“ tím Interu Bratislava. Ako hráča ma tešila kariéra v zahraničí, reprezentácia SR vo futsale v rokoch 1999-2000 a reprezentácia v mládežníckych kategóriách. No v súčasnosti si uvedomujem, že potrebujem aj viac času na rodinu.
S futbalom ste či už ako tréner alebo ešte ako hráč veľa cestovali. Ktoré nezabudnuteľné miesta ste vďaka športu navštívili?
Áno, precestoval som toho veľa. Ako mládežník som prešiel celé Československo a dokonca som sa v 16-tich prvýkrát dostal na turnaj do Holandska. Cestou sme v západnom Nemecku prvýkrát videli mercedesy a bavoráky naživo, dovtedy sme ich poznali len z fotiek. Hoci sme postúpili do finále, najväčším zážitkom boli aj tak walkmany a dvojkazetové magnetofóny, ktoré sme si odtiaľ doniesli. Ako tréner som s dorastom Lokomotívy navštívil v rámci turnaja továreň na spracovanie diamantov v Rusku. V pamätnej knihe sme zapísaní hneď vedľa Eltona Johna. Najexotickejšie miesto bol Šanghaj a také malé majstrovstvá sveta so spartakovskou U19 v roku 2015. Na finále hrané pred 20 000 divákmi sa nedá zabudnúť.
Veľmi pekne ďakujem za rozhovor 🙂
BLESKOVKY
Obľúbená farba: asi hnedá a jej odtiene na jeseň
Obľúbené jedlo: plnená paprika s rajčinovou omáčkou a knedľou
Obľúbený futbalový klub/ tréner/ hráč/ súčasne aktívny hráč: Borussia Dortmund/ Jurgen Klopp/ Ronaldino/ Luka Modrič
Obľúbená kniha: momentálne kuchárska, kedysi všetko od Čechova a Puškina
Športy, ktoré sledujete v televízii: všetky – najmä futbal, reprezentačný hokej, tenis, hádzanú, atletiku, plávanie
Obľúbený film: české komédie – Vrchní prchni, Vesničko má středisková, Obecná škola
Vzdelanie: FTVŠ UK Bratislava – učiteľstvo všeobecno- vzdelávacích predmetov: telesná výchova a dejepis a trénerstvo: futbal
Najobľúbenejší/najneobľúbenejší predmet v škole: telocvik, dejepis/ hudobná (neviem spievať ani tancovať)
Žiadne komentáre