Halloween či Dušičky? To je tá otázka, ktorá trápi náš národ v tomto jesennom období . A ja teraz poviem vetu, za ktorú by ma niektorí Slováci dobili kahancami: „Ja mám Halloween veľmi rada.“
Halloween, pôvodom írsky sviatok, bol vysťahovalcami prinesený do Ameriky okolo 17. storočia, v ktorej sa aj celkom uchytil a odtiaľ spätne prichádza do Európy. Do podoby, v akej je táto tradícia dnes, sa dostávala dlhé roky. Prvotne však vznikla z keltského „Samhainu“. V noci 31. októbra sa podľa starej povery otvárajú brány medzi ríšami živých a mŕtvych. V tento dátum sa tiež končila svetlá časť roku (leto) a začínala tá tmavá a strašidelná (dlhá zima). Ľudia verili, že mŕtvi im môžu poškodiť budúcoročnú úrodu. Nosením masiek, zohavovaním sa a kostýmami sa chceli zosnulým podobať, aby sa so smrťou zmierili a nechali ich pôdu na pokoji. Ďalší dôvod bol, aby ich mŕtvi tak ľahko nespoznali, pretože by ich mohli uniesť do druhého sveta. Následne prišlo veľa iných udalostí, a to hlavne vojnové a politické, ktoré Halloween vytlačili z myslí ľudí. Preto hlavne postaršie generácie ťažšie prijímajú fakt, že aj toto je sviatok, ktorý si zaslúži byť oslavovaný. Či už je náš alebo nie.
Každý sviatok má svoje čaro. Je to ako citát vo filme Foresta Gumpa: „Život je ako bonboniéra, nikdy nevieš, čo ochutnáš.“ No a to je ten dôvod, prečo treba ochutnať všetko. Výnimkou nie sú ani sviatky. Veľa ľudí vidí Halloween ako určitý čas v roku, kedy sa môžu stať niekým iným. Nachvíľu rozseknúť kazetu, v ktorej žijeme a okoreniť si život. Ak sa zamyslíte, svoj rok prežívame hlavne čakaním na zaujímavé udalosti. Mojich 365 dní v skratke by som vymenovala ako Nový rok, Veľká noc, letné prázdniny, narodeniny, meniny, Halloween, Dušičky a Vianoce. Prečo si nedať viac dôvodov na radosť? Ozvláštniť si čo i len jednu noc… Mládež behá po uliciach v maskách a navzájom sa strašia, adrenalín prúdi v žilách. A hlavne, je radosť vidieť ľudí s úsmevmi na tvári i cez, na prvý pohľad, smutné obdobie. Vyzdobiť si dom, zapáliť sviečky, vyrezať dyňu a tráviť čas s rodinou alebo s priateľmi. To sú tie veci, pre ktoré milujeme Halloween. Robia jeseň takou krásnou. NO POZOR! Kým sa pustíte do slávenia, treba vedieť aj temnú minulosť Halloweenu. Bol braný ako deň smrti. V období druidov sa konávali ľudské obete prinášané „Pánovi smrti“, aby ich uchránil od napadnutia zlými duchmi.
Možno si teraz budem protirečiť, ale taktiež milujem Sviatok všetkých svätých a Dušičky. Veľa ľudí o týchto dňoch hovorí, ako o Dušičkách, ale sú to dva sviatky. Sviatok všetkých svätých, ktorý sa oslavuje 1. novembra a Pamiatka zosnulým alebo ľudovo Dušičky 2.11. Síce sú to kresťanské sviatky, ale majú v sebe krásnu duchovnú myšlienku, ktorú si k srdcu môže vziať každý. Počas dnešných rušných životov je ťažké nájsť si čas aj pre tých, ktorí tu už s nami nie sú. Aj keď sa veľakrát snažíme zabudnúť, je potrebné aspoň raz za rok prísť a ukázať im, že ich blízki na nich ešte stále spomínajú. Napriek strate a spomienkam, to majú byť dni radosti a nádeje, v žiadnom prípade nie strachu a smútku. Asi jediná spoločná vec, spájajúca Halloween a „naše sviatky“, je viera, že v tieto dni sa prepájajú svety živých a mŕtvych. V dnešnej dobe sa príslušníci kresťanskej viery držia hlavne myšlienky prechodu duší z očistca do neba.
Je zaujímavé, ako sa jedna myšlienka pobrala dvoma úplne rozličnými smermi. Jeden pohanský, vyzdvihujúci smrť, strach, bolesť a dobre marketingovo premyslený a druhý kresťanský, hlboký, kultúrny a rodinný. Oba tieto protiklady majú niečo do seba. Spolu vytvárajú, teda aspoň pre mňa, dni, ktoré rada prežívam znova a znova. A každý rok sa na ne veľmi teším.
Žiadne komentáre