Slovensko prijalo zákon, ktorý mal pomôcť tým, čo sa nedokážu sami vyjadriť a brániť. Bohužiaľ, pre niektorých ľudí je zviera STÁLE považované len za vec aj po legislatívnych zmenách. Toto je krutá realita, v ktorej žijeme aj my, obyvatelia Trnavy a okolia.
O čom je reč? Tento mesiac, presne od šiesteho až do deviateho septembra, ste mali možnosť navštíviť Tradičný trnavský jarmok. Mestská akcia opäť „nesklamala“. Aj tento rok sa deti vozili nielen na kolotočoch.
Pri Bernolákovej bráne vznikla kruhová ohrada, ktorá mala obvod asi 15 metrov. Na tomto malom priestore, ktorý bol, teda skôr nebol vystlaný niečím, čo sa malo podobať na trávu, sa pohybovalo asi päť poníkov. Áno, päť poníkov v maličkej ohrade. Úbohé zvieratá kráčali do kruhu s deťmi na chrbte. Celé to pripomínalo otrokov bez vlastného práva rozhodovať o svojom živote. Je snáď normálne, aby sme sa takto správali k živému tvorovi? Je normálne, že toto sa deje každý rok a nič sa s tým nerobí? Samozrejme, že nie! Zviera NIE JE vec a ani stroj na peniaze. Cíti, vníma, žije.
Na veľké potešenie, tieto myšlienky zdieľajú viacerí. Nebolo ťažké zastaviť pár okoloidúcich a spýtať sa ich, či s tým súhlasia, aký majú na celú záležitosť názor, či si myslia, že s tým mesto bude niečo robiť… Z dvanástich opýtaných, desať vyjadrilo jasný nesúhlas. Dvaja to brali ako nevinnú zábavu pre deti, ale na viac otázok reagovať nechceli a utekali preč. Jedinej odpovede, ktorej sme sa dočkali, bolo: „ Deti majú radosť a tým koňom je to aj tak jedno!“ Vážne? Naozaj im to je jedno? Slzy, tečúce z ich očí, hovorili niečo iné. Alebo je tu aj možnosť, že im to naozaj už bolo jedno, pretože si zvykli na bolesť, zvykli si na jeden smer, zvykli si na slnko a na rôzne váhové kategórie detí. Znova je tu otázka, je toto normálne?
Jedna z opýtaných mamičiek to tiež nevidí ružovo.
„V žiadnom prípade s tým nesúhlasím. Moje dieťa by som na to v živote neposadila a som prekvapená z matiek, ktoré to dovolia. Je to nechutné a čudujem sa, že to mesto nezrušilo. Minulý rok bola proti tomu petícia a čo viem, vyzbieralo sa dosť podpisov, a predsa sú znova tu. Dúfam, že s tým Trnava bude niečo robiť. V Trenčíne sa ľudia spojili a zrušilo sa to. A dúfam, že aj tu to tak bude.“
Trenčín uspel. Tak prečo sa v Trnave nedokázala presadiť jedna petícia? To „miesto činu“ mohlo byť využité na úplne iné účely. Také toalety, recyklačné koše alebo, keď už to má byť určené pre detskú radosť, maľovanie na tvár by určite rozveselilo každého malého špunta. Bohužiaľ, podporila sa radšej ľudská hlúposť. A ako tiež povedala jedna mamička: „Biznis vládne svetu.“
Sme veľmi radi, že sa nám podarilo spojiť s ľuďmi, ktorí sa aktívne podieľajú na boji proti týraniu zvierat a cirkusom. Riešenie vidia v tom, dať čo najviac podnetov primátorovi, pretože on to zmeniť môže. Pokiaľ nie, nedokáže pomôcť ani Sloboda zvierat. Ešte by tu bola možnosť, podať podnet na veterinárnu kontrolu. Reálne to však dopadne tak, že príde veterinár, pozrie možné zranenia, prípadne, či majú poníky vodu a potravu a tiež s tým nič iné nedokáže spraviť. Alternatívu vidia v zorganizovaní verejného protestu, aby toto zneužívanie neostalo bez povšimnutia. Bohužiaľ, takýto protest je dosť komplikovaný, pretože organizátori musia mestu minimálne 5 dní vopred ohlásiť miesto a čas, aby bol protest legálny, a nikdy presne dopredu nevedia, na akom mieste sa majitelia poníkov rozložia.
Po tom, čo ste si toto prečítali, možno sa vám naskytla otázka „Koľko to bude ešte trvať?“ To nikto nevie. Niektoré osoby musia pochopiť, že to, čo podporujú, je maximálna úroveň týrania a takto to ďalej nejde. Svet nie je len o peniazoch za každú cenu. Nemôžeme si predsa hovoriť ľudské bytosti, ak nám tá ľudskosť chýba.
Pred nami sú vianočné trhy. Týmto článkom chceme niečo zmeniť, ale ani to nie je záruka úspechu. Musíme sa spojiť a otvoriť ľuďom oči, aby takéto trápenie zvierat nepodporovali.
Žiadne komentáre