„Samozrejme, že viem, kde je A-3ka, pani profesorka…“ o minútu stojí Veronika pred dvermi III. A, celá prekvapená, prečo nepočuje druhú skupinu nových spolužiakov. Napríklad takto, milí čitatelia, sa začínali moje prvé dni. Škola sa mi zdala skôr ako bludisko, než gymnázium. Som rada, že teraz, skoro po dvoch mesiacoch, už viem… Počkať! Nie som bulvár, aby som vás tu klamala. Stále sa mi niektoré učebne mýlia . Ale predsa som ešte len prváčka a na všetko si zvyknem časom, no môžem povedať, že zatiaľ sa mi tu páči.
Ako hovorím, táto škola je síce pekná, ale niektorým veciam sa prosto nevyhnete, ak sa váš vek pohybuje okolo 15 alebo 16 rokov. Sú to takzvané „imatrikulačky“, taký ceremoniál, akoby uvítanie prvákov. Čakali by ste dačo príjemné, no v našom prípade to tak nevyzeralo. Aspoň nie v prvej časti programu, kedy sme plnili tie „chutné“ úlohy, ale o tom-potom. Viem, že každá mladá duša, ktorá sa ocitla na tomto gymnáziu, si tým prešla. Tiež viem od mojich tajných zdrojov, že pôvodne sa tento rok imatrikulačky ani nemali konať. Takže na začiatku by sme sa mali tretiakom poďakovať, že statočne bojovali ako rytieri za ich uskutočnenie. Dali si s tým námahu. Všetko pripraviť, nacvičiť, zohnať miesto… tak by od nás asi nebolo pekné, keby sme tam nešli.
Neostávalo teda nič iné, len kráčať smerom k Relaxu, zmieriť sa so svojím životom a prijať fakt, že v nasledujúcich hodinách sa strápnite pred celou školou. Ako to tam teda prebiehalo? My prváci sme sedeli na podlahe, obkľúčení zo všetkých strán . Už nebol čas ani priestor na únik. Napätie sa dalo krájať. Vydesené pohľady mojich spolužiakov mi spaľovali vnútro a ja som začala byť ešte viac nervózna. Tretiaci začali mierne, pekne, s tanečným číslom na úvod. Niektorí by možno potrebovali viacej tréningu, ale to prvé dievča, to išlo ako, ani neviem ku komu by som ju prirovnala, ale veľmi sa mi to páčilo. Úlohy na seba nedali dlho čakať a ak ste nezvládli úlohu, čakal vás jej najlepší kamarát, trest, nejaký nechutný koktail, kde boli napríklad sardinky a tak podobne. Každý sa modlil, aby tretiačky s metlami, ktoré mi v tej chvíli pripomínali čarodejnice, hľadajúce obete, nevybrali práve jeho. Ľudia sa striedali pri pódiu ako ponožky. Dávali nám rôzne úlohy. Napríklad dostať pingpongovú loptičku cez chlapcove nohavice alebo zaspievať pesničku Dlouhá noc od Vondráčkovej. Mňa metla zatiaľ míňala, už som si myslela, že nepôjdem a prevládal vo mne istý pocit spokojnosti. Ten sa však stratil vtedy, keď jeden tretiak zobral metlu, podišiel s ňou ku mne a vybral ma. Pripadalo mi to skôr, akoby ma pasoval za rytiera. Vedela som ale, že nastal môj koniec. Moje nohy veľmi neochotne opustili podlahu a prešli sa k pódiu. Tam stáli dvaja moderátori vyškerení od ucha k uchu. Podišli sme k nim ešte s jedným dievčaťom a dvomi chlapcami, ktorých vybrali. Úloha spočívala v tom, ako rýchlo dokážeme zlízať šľahačku z chlapčenského brucha. Naša pani profesorka asi mala pravdu, keď hovorila, že to, čo si pre nás tretiaci pripravili, bude trochu erotické. Našťastie ja a ten chlapec, ktorému som, no, ehm, dostávala šľahačku z brucha, sme sa vyhli trestu. Aspoň nejaké pozitívum na tom celom. Keď čas úloh pominul a všetkých pokrstili záchodovou vodou, nastal vrchol programu, očakávaná diskotéka. Ľudia moji, Herdu sa vie teda poriadne zabávať. Dokonca aj bez alkoholu. Celá miestnosť žila. Aj pani profesorka Rybová ukázala, že profesori by mohli bez problémov tancovať v „Let´s Dance“. Úprimne, vôbec neľutujem, že som sa nakoniec rozhodla tam ísť . No aj tak sa teším o rok, keď to celé budem sledovať len z pozície diváka.
RIP budúci prváci .
Za všetkých by som sa tiež chcela poďakovať tolerantným profesorom, ktorí brali ohľad na to, že to bola školská akcia a ubránili nás od skúšania. Tiež dúfam, že podobných udalostí bude viacej. A ako ste si imatrikulačky užili vy?
Veronika
Foto: Ján Kiripolský
Fotogaléria:
Žiadne komentáre