Minulý školský rok som strávila na výmennom pobyte v Spojených štátoch amerických. Mojou novou školou sa v ten rok stala Skyline Senior High School v Salt Lake City, hlavnom meste Utahu. Dovoľte, aby som vám priblížila chod školy a niektoré moje zážitky.
Študent si vyberá
V prvý deň školy som sa zoznámila s akademickým poradcom, ktorý mi okamžite vytvoril rozvrh hodín. Tu prišlo moje prvé prekvapenie. Bolo mi povedané, že si môžem zvoliť akékoľvek predmety – jediný povinný bola angličtina. Na výber som mala okolo stovky predmetov, počínajúc tradičnými, ako matematika, fyzika a chémia, a končiac nezvyčajnejšími – výroba šperkov, prax pre automechanika či hodina prípravy na skúšku kvalifikovaného zdravotného záchranára. Každý predmet bol taktiež v štyroch úrovniach. Prvá, najľahšia, Core, zahŕňala základné poznatky z daného predmetu. Honnors, bola úroveň, do ktorej sa dostali iba žiaci s istým priemerom známok. Na týchto hodinách sa preberalo aj rozširujúce učivo. Najťažšou úrovňou bola AP alebo Advanced Placement, ktorá bola ekvivalentom vysokoškolských prednášok. Takéto vyučovanie je určené študentom, ktorí si skracujú vysokoškolské štúdium už na strednej absolvovaním skúšok vopred, čo je pre nich menej finančne náročné, ako mať tradičné štvorročné bakalárske štúdium. Poslednou možnosťou bolo IB, International Baccalaureate, pre študentov v programe pre nesmierne nadané deti. Boli to v podstate AP hodiny, ale na záver roka robili rozsiahle projekty a testy. Vďaka týmto rôznym úrovniam chodili na rovnakú školu deti s rozličnými budúcimi zamestnaniami. Zaujímavé taktiež bolo, že v jednom školskom roku si vyberáte iba osem predmetov. Štyri sa vyučovali počas dní A a štyri počas dní B. Dni sa striedali, čiže každý druhý deň sa vyučovali tie isté predmety.
In medias res
S novým rozvrhom v rukách som išla na svoju prvú hodinu. Tam som sa predstavila (avšak nie tak ako vo filmoch, kde sa máte postaviť pred celú triedu a všetci na vás nepríjemne civia, iba som jednoducho povedala z lavice svoje meno a dostala priateľské úsmevy ako odpoveď) a okamžite začalo vážne vyučovanie s informáciou, že nabudúce bude Starter, čo je päťminútovka na začiatku hodiny. Znie to desivo, ale žiaden strach! Písomky boli zvládnuteľné, ak ste dávali na hodinách pozor.
Po škole som bežala na školský tenisový tréning. Každá škola mala na výber približne dvadsať športov, v ktorých súťažili školy medzi sebou o regionálnych a štátnych majstrov. Pravdaže toľko športov sa naraz nemohlo hrať! Preto sa športy rozdeľovali do niekoľkých období v roku. Napríklad tenis hrali dievčatá na jeseň a chlapci na jar. Týmto školy efektívne vypĺňali deťom čas. Motiváciou športovať bolo aj to, že ak študent dva roky hral vo Varsity – súťažnom tíme, tak mu dali toľko kreditov, ako by mal, keby chodil na školskú telesnú výchova.
Pre nešportové typy mala škola niekoľko krúžkov – výtvarný, matematický, krúžok znakovej reči, a podobne. Tie sa podobne ako športy zapájali do štátnych a národných súťaží.
Po tenise šup domov učiť sa. Na mojej strednej dávali učitelia úlohy vždy z jednej hodiny na druhú. Každá úloha trvala približne hodinu až dve – keď som si zvykla na angličtinu, tak to bolo rýchlejšie. Najdlhšou úlohou bolo povinné čítanie. Nebolo možné si iba prečítať obsah – na to tu už učitelia žiakom prišli. Namiesto toho si každý žiak musel kúpiť knihu (neboli drahé, každá stála iba dva alebo tri doláre), a do tej písať perom poznámky alebo zvýrazniť isté symboly a literárne prostriedky. Každý deň nám učiteľ dal z danej kapitoly písomku a skontroloval kvalitu poznámok v knihe.
Pozve ma? Nepozve ma?
A čo tie filmami preslávené školské plesy? Skyline ich mal päť. Prvý (Homecoming) a posledný (Prom) boli pánske volenky, zatiaľ čo tri v strede (Halloween, Winter’s, Sweethearts) boli dámske volenky. Bez obáv dámy! Pozvania a ich odpovede sa robili veľmi hravo. Niečo ste pre svojho vyvoleného kúpili (sladkosť, hračku) a prostredníctvom hry so slovami ste darček zakomponovali do pozvania. Tu ste mali možnosť buď sa podpísať, alebo dať danému človeku nápovedu, o tom, kto ho pozýva. Nasledovne ste položili pozvánku pred dvere ich domu a rýchlo utekali preč, pretože pri pozývaní sa vás, ako súčasť hry, snažili prichytiť. Odpovede fungovali veľmi podobne. V deň plesu pozývajúci zariadil nejakú zábavu – sánkovanie, bowling, zábavný park a podobne, ktoré sa väčšinou dialo v skupinkách s priateľmi. Večer sa vymieňali kvety – páni priniesli dámam corsage (náramok z kvetín) a dámy pripínali pánom na sako pierko. Potom sa išlo na večeru a na ples. Po plese bol znovu program – väčšinou sa hrali hry alebo pozerali filmy.
Tí, ktorí ešte váhate, či ísť na rok do Ameriky – choďte! Bol to môj najlepší stredoškolský rok, plný nových priateľstiev a skvelých skúseností.
Veronika Poláková
Žiadne komentáre